Nedeľa, 20. august, 2017 | Meniny má Anabela
Pridajte si svoje mesto

Ružomberok verzus Mikuláš. Prečo sa susedia majú lepšie?

Andrej Hlinka dal Ružomberku pečať, ktorá sa dodnes neošúchala. Mesto vďaka nej vyrástlo, ale aj trpelo. Liptovský Mikuláš je iný. Aj vďaka cudzincom. V minulosti to boli kolonizátori, teraz sú to turisti.

Samosprávy v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši majú rovnaké kompetencie. Vzájomné vzťahy si pochvaľujú. Spoločne sa snažia o zlepšenie cestovného ruchu, ktorý je pre Liptov typický.(Zdroj: Miro Gejdoš)

LIPTOV. Súperenie Ružomberka a Liptovského Mikuláša, dvoch susedných miest a okresov tvoriacich Liptov, je kontroverzný fenomén. Niektorí obyvatelia, bez ohľadu na to, z ktorého mesta pochádzajú, tvrdia, že žiadna rivalita neexistuje a tému vnímajú ako primitívnu provokáciu. Iná skupina ľudí súťaživosť miest priznáva, ale hovorí o nej skôr v minulom čase. Ďalší Liptáci vzájomný vzťah miest nehodnotia, ale bez problémov vedia vymenovať ich plusy a mínusy. 


Aby sme zistili, prečo sa názory líšia, a či je medzi horným a dolným Liptovom naozaj nejaká skrytá alebo len mýtická bariéra, oslovili sme rôzne autority aj inštitúcie.


Ten istý Boh, ale iná forma uctievania


Historik Peter Vítek istú rivalitu a rozdiely potvrdil. Pripisuje to najmä rôznym náboženstvám. Horný Liptov má silnú evanjelickú tradíciu a dolný katolícku. Ružomberok bol podľa neho vždy konzervatívnejší. Mikuláš bol kolonizačným mestom, preto sa v ňom pohybovalo viac cudzincov, ktorí so sebou prinášali rôzne vierovyznania aj myšlienky. 


„Mikuláš bol liberálnejší, ani snaha o rekatolizáciu tu nenašla veľmi priaznivé podmienky. O veľkej náboženskej rozdielnosti miest svedčí aj to, že v Mikuláši sa rôzne náboženstvá uchytili skôr. Napríklad Židia sa tu sformovali do komunity o sto rokov skôr ako v Ružomberku,“ vysvetlil Vítek.


Klasický dôvod rozporov – peniaze


V novšej histórii sa rozdiel medzi mestami prehĺbil v roku 1960, keď Ružomberok a Liptovský Hrádok prišli o štatút okresu a dostali sa pod správu Liptovského Mikuláša.


„Ružomberok to nemohol stráviť, lebo mal svoje okresné tradície a bol významným centrom priemyslu aj spoločenského života. Odobratie okresu malo značný vplyv aj na financovanie a rozvoj mesta. Peniaze prichádzali do Ružomberka cez okres a logicky ich viac zostávalo v Liptovskom Mikuláši“ skonštatoval Radislav Kendera, spisovateľ a publicista, ktorý sa venuje aj mapovaniu ružomberskej histórie a spoločenského diania v meste.


„V Mikuláši sídlili všetky inštitúcie, budovali sa kultúrne a stranícke domy. Ružomberské podniky sem zrazu museli chodiť aj do banky po výplaty. Dá sa povedať, že Ružomberčania to brali ako svoje podcenenie,“ dodal.


Každý zodpovedal sám za seba


Spisovateľ si myslí, že úpadok Ružomberka, ktorý sa začal v šesťdesiatych rokoch, má dve roviny. Na jednej strane išlo o politicky motivované odsunutie mesta na vedľajšiu koľaj, ale na druhej strane si za stagnáciu môže aj samo.


„Ružomberok bol a je katolíckym centrom silno spojeným s Andrejom Hlinkom. Socialistický režim bol ateistický a mesto doplácalo aj na rôzne súvislosti so slovenským štátom. Často neopodstatnene. Ale treba povedať aj to, že vtedajšie vedenie mesta mohlo pre rozvoj vyboxovať viac. Veď tu boli obrovské fabriky,“ doplnil Kendera.


Depresie z vlastnej nemohúcnosti 


Rovnaký názor má aj historik Peter Vítek. Tiež uznal, že lepšie podmienky na rozvoj mal z politického hľadiska Liptovský Mikuláš, ale v konečnom dôsledku išlo o to, akí schopní boli predstavitelia samosprávy.


„Teraz je na zamyslenie otázka, prečo ešte stále Ružomberok predbiehajú takmer vo všetkých oblastiach okolité mestá, hoci je okresom. Dostali sme sa do akejsi depresie sami zo seba. Je to paradox, že Ružomberok je európskou križovatkou, ale investori sú všade inde, len nie tu. Vystihuje to veta, že mesto stojí v zlom rade a ešte aj na poslednom mieste,“ zhodnotil R. Kendera.


Magistráty si vzťahy pochvaľujú


Otázku, či v súčasnosti existuje medzi liptovskými okresnými mestami rivalita, dostali aj obidve radnice. Zhodli sa na tom, že mestá nijako nesúperia, ich spolupráca je na dobrej úrovni a predstavitelia samosprávy majú nielen pracovné, ale aj priateľské vzťahy.


„Žiadnu rivalitu neregistrujeme, je to asi fenomén minulosti, ktorý si už 21. storočie nepamätá. Tešíme sa z návštevnosti Ružomberčanov, ktorých býva na podujatiach organizovaných naším mestom naozaj hojne. Zároveň môžeme potvrdiť, že Mikulášania každoročne navštevujú aj susedný Ružomberský jarmok. Vzťahom s okolitými mestami sa tešíme a rivalitu nepociťujeme zo žiadnej strany,“ povedala hovorkyňa Liptovského Mikuláša Viktória Čapčíková.


Pozývajú sa na jarmoky a plesy


Mihal Praženica, asistent ružomberského primátora, to okomentoval podobne. „Zamestnanci mestských úradov si často vymieňajú svoje poznatky a skúsenosti. Primátori a vedenie mesta sa navzájom pozývajú na rôzne podujatia a spoločne sa ich zúčastňujú. Vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni,“ zhodnotil.


Žiadne problémy v komunikácii a spolupráci v oblasti kultúry nevníma ani Ján Pavlík, riaditeľ Kultúrneho domu Andreja Hlinku v Ružomberku.


 „Čo sa týka kultúrnych aktivít, navzájom sa pozývame na rôzne podujatia, či už ide o jarmok, vernisáže alebo plesovú sezónu. Niektorí naši umelci pravidelne vystavujú svoje diela v Liptovskom Mikuláši a naopak,“ vymenoval.


Hlinka s Rázusom  si síce podali ruky, ale...


Inak to nie je ani v cestovnom ruchu, z ktorého čoraz viac profitujú obidva okresy. Katarína Šarafínová z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Region Liptov vylúčila akékoľvek súperenie: „Tak ako všetci členovia organizácie, tak aj obe mestá sa snažia o čo najlepšie produkty cestovného ruchu a čo najlepšiu propagáciu. Vzťahy sú korektné a mestá sa vzájomne inšpirujú.“ Dodala, že vďaka tomu sa obidvom mestám darí vítať stále viac návštevníkov.


Zaujímavý názor prezentovala skúsená novinárka Beáta Chrenková. Dlhé roky pracovala v Liptovských novinách a stretávala sa s ľuďmi z celého Liptova. Povedala, že počas svojej kariéry sa viackrát stretla s tým, že Ružomberčania sa o Mikulášanoch vyjadrovali s dešpektom. Pripisuje to najmä náboženskej rozdielnosti.


„Z katolíckeho Ružomberka bol Andrej Hlinka a hlinkovci, z Mikuláši Martin Rázus a luteráni. Hoci si obaja – katolícky a evanjelický farár – podali ruky na znak jednoty, neskôr si veľmi nerozumeli... Podľa mňa nie je dôležité to, či je niekto katolík, evanjelik, baptista alebo ateista, Ružomberčan alebo Mikulášan. Normálni ľudia sa dohodnú bez ohľadu na to, akého sú vierovyznania a z ktorého sú mesta,“ zaujala stanovisko publicistka a rodáčka z Bánoviec nad Bebravou, ktorá žije v Liptovskom Mikuláši už viac ako štvťstoročie. 


Smrad, nemocnica a vrcholoví športovci


Pozoruhodné závery sa dajú urobiť aj z ankety, ktorú sme urobili medzi obyvateľmi miest. Pre strednú a staršiu generáciu Ružomberčanov bola rivalita miest faktom. Väčšina však priznala, že upadá do zabudnutia. Skoro žiadny z mladších účastníkov ankety žiadne súperenie neregistroval. Zaujímavé je, že medzi opýtanými Mikulášanmi tento jav neregistroval takmer nikto. Väčšina z nich sa ale zhodla, že ich mesto má oproti Ružomberku navrch vo viacerých smeroch. Ružomberku uznali len lepšiu nemocnicu a dva športové kluby v najvyšších ligách. Často kritizovali zápach ovzdušia.


Ružomberčania v hodnotení miest jednotní neboli. Niektorí kritizovali to svoje v možnostiach kultúrneho vyžitia, iní tvrdili, že funkčne sú na tom lepšie susedia, ale po estetickej stránke je krajší Ružomberok. Na významnejšom postavení Mikuláša v cestovnom ruchu sa zhodli všetci. Pripisujú to najmä veľkému lyžiarskemu stredisku v Jasnej a akvaparku Tatralandia.


„Mikuláš profitoval z neblahej minulosti Ružomberka. Nemalú rolu v tomto hral aj fakt, že Mikuláš bol vždy komunistickejší ako Ružomberok. Na druhej strane treba povedať aj to, že Ružomberok nemal šťastie na vedenie mesta, a to hlavne po roku 1989,“ vyslovila sa Edita. 


Už len pár rokov do úplného zabudnutia 


Z vyjadrení odborníkov, kompetentných ľudí z obidvoch miest, zástupcov samospráv a obyvateľov môžeme urobiť niekoľko záverov. Najdôležitejším je, že rivalita medzi mestami už existuje viac-menej len v spomienkach, mladším nič nehovorí a samosprávy si vzťahy pochvaľujú. 


Ďalším je to, že pre Mikuláš to skoro ani nie je téma, ale Ružomberčania ju vnímajú intenzívnejšie. Najmä preto, že cítili krivdu. Väčšina obyvateľov dolného Liptova to pripisuje najmä nešťastným historickým okolnostiam a politickým hrám, ale uvedomuje si aj to, že odvtedy prešli desaťročia a mesto si už za svoje postavenie zodpovedá samo. 


  1. Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku Foto 1 460
  2. Cez víkend by nás mal potrápiť výdatný dážď 246
  3. Deti z Rovne sa stále hrajú na kamienkoch 37
  4. Stodvaročnej Ružomberčanke blahoželal k sviatku aj minister 28
  5. V škôlkach je viac miest ako detí, aj tak pribudne ďalšia 21
  6. Ruža vyhrala v Podbrezovej 17
  7. Budú nové bežecké preteky 17
  8. Policajti nachytali opité deti 10
  9. Dvojici našli v aute drogy 9
  10. V Hrboltovej sa púšťajú do záchrany starých sýpok 8

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku

Lúčanský vodopád na Liptove bol vyhlásený za Národnú pamiatku.

Cez víkend by nás mal potrápiť výdatný dážď

Hydrometeorológovia vydali pre oba liptovské okresy výstrahy pre silný dážď a z neho hroziace povodne.

Deti z Rovne sa stále hrajú na kamienkoch

Po oprave priestoru medzi bytovkami na Rovni sa akosi zabudlo na malé deti. Tie sa pri nevyhnutej fantázii môžu zahrať 
nanajvýš na lavičkách.

Stodvaročnej Ružomberčanke blahoželal k sviatku aj minister

Sidónia Zdenka Vicenová má za sebou 42 rokov práce, ktorú zasvätila pomoci iným. O chorých sa starala aj v náročných podmienkach, keď sama nevedela, či sa dožije rána.

V škôlkach je viac miest ako detí, aj tak pribudne ďalšia

V Ružomberku vznikne nová škôlka. Okresné mesto bude mať dovedna 15 škôlok vrátane 
mestských, cirkevných aj súkromných.

Blízke regióny

Kotlebovu jazdu vyprevadili z Bystrice transparentmi ( +FOTO a VIDEO)

Súčasne vyzvali občanov Slovenska, aby neignorovali vzniknutú situáciu a pri najbližšej príležitosti ukázali neonacistickej strane Mariána Kotlebu, že nie je hlasom slušných ľudí, ktorých predkovia položili životy v boji za demokraciu.

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Kompletné výsledky súťaže Dedina roka, ako dopadla Blatnica?

O prestížny titul sa uchádzalo 20 obcí, z Turca len jedna.

Ako sa kempuje v Trusalovej, pozrite si aj fotky

Niektorí dovolenkári prídu s karavanom či stanmi len na jednu noc, často sa však stáva, že si potom pobyt pod horami Malej Fatry predĺžia. Očarí ich ticho, pokoj a aj zurčiaci potok s vodopádom.

Všetky správy

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Ramsay uzemnil aj Cháru. Nie som demokrat, tvrdí Kanaďan

Som fajn chlapík, keď hráči robia to, čo im poviem, hovorí nový tréner hokejovej reprezentácie

V garáži opatruje rodinné dedičstvo: Škodu 120 GLS

Najdrahšia verzia škodovky mala ako jediná olejový chladič, majiteľom však robil problémy.

Kam vyraziť