Utorok, 26. september, 2017 | Meniny má Edita
Pridajte si svoje mesto

Ružomberok verzus Mikuláš. Prečo sa susedia majú lepšie?

Andrej Hlinka dal Ružomberku pečať, ktorá sa dodnes neošúchala. Mesto vďaka nej vyrástlo, ale aj trpelo. Liptovský Mikuláš je iný. Aj vďaka cudzincom. V minulosti to boli kolonizátori, teraz sú to turisti.

Samosprávy v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši majú rovnaké kompetencie. Vzájomné vzťahy si pochvaľujú. Spoločne sa snažia o zlepšenie cestovného ruchu, ktorý je pre Liptov typický.(Zdroj: Miro Gejdoš)

LIPTOV. Súperenie Ružomberka a Liptovského Mikuláša, dvoch susedných miest a okresov tvoriacich Liptov, je kontroverzný fenomén. Niektorí obyvatelia, bez ohľadu na to, z ktorého mesta pochádzajú, tvrdia, že žiadna rivalita neexistuje a tému vnímajú ako primitívnu provokáciu. Iná skupina ľudí súťaživosť miest priznáva, ale hovorí o nej skôr v minulom čase. Ďalší Liptáci vzájomný vzťah miest nehodnotia, ale bez problémov vedia vymenovať ich plusy a mínusy. 


Aby sme zistili, prečo sa názory líšia, a či je medzi horným a dolným Liptovom naozaj nejaká skrytá alebo len mýtická bariéra, oslovili sme rôzne autority aj inštitúcie.


Ten istý Boh, ale iná forma uctievania


Historik Peter Vítek istú rivalitu a rozdiely potvrdil. Pripisuje to najmä rôznym náboženstvám. Horný Liptov má silnú evanjelickú tradíciu a dolný katolícku. Ružomberok bol podľa neho vždy konzervatívnejší. Mikuláš bol kolonizačným mestom, preto sa v ňom pohybovalo viac cudzincov, ktorí so sebou prinášali rôzne vierovyznania aj myšlienky. 


„Mikuláš bol liberálnejší, ani snaha o rekatolizáciu tu nenašla veľmi priaznivé podmienky. O veľkej náboženskej rozdielnosti miest svedčí aj to, že v Mikuláši sa rôzne náboženstvá uchytili skôr. Napríklad Židia sa tu sformovali do komunity o sto rokov skôr ako v Ružomberku,“ vysvetlil Vítek.


Klasický dôvod rozporov – peniaze


V novšej histórii sa rozdiel medzi mestami prehĺbil v roku 1960, keď Ružomberok a Liptovský Hrádok prišli o štatút okresu a dostali sa pod správu Liptovského Mikuláša.


„Ružomberok to nemohol stráviť, lebo mal svoje okresné tradície a bol významným centrom priemyslu aj spoločenského života. Odobratie okresu malo značný vplyv aj na financovanie a rozvoj mesta. Peniaze prichádzali do Ružomberka cez okres a logicky ich viac zostávalo v Liptovskom Mikuláši“ skonštatoval Radislav Kendera, spisovateľ a publicista, ktorý sa venuje aj mapovaniu ružomberskej histórie a spoločenského diania v meste.


„V Mikuláši sídlili všetky inštitúcie, budovali sa kultúrne a stranícke domy. Ružomberské podniky sem zrazu museli chodiť aj do banky po výplaty. Dá sa povedať, že Ružomberčania to brali ako svoje podcenenie,“ dodal.


Každý zodpovedal sám za seba


Spisovateľ si myslí, že úpadok Ružomberka, ktorý sa začal v šesťdesiatych rokoch, má dve roviny. Na jednej strane išlo o politicky motivované odsunutie mesta na vedľajšiu koľaj, ale na druhej strane si za stagnáciu môže aj samo.


„Ružomberok bol a je katolíckym centrom silno spojeným s Andrejom Hlinkom. Socialistický režim bol ateistický a mesto doplácalo aj na rôzne súvislosti so slovenským štátom. Často neopodstatnene. Ale treba povedať aj to, že vtedajšie vedenie mesta mohlo pre rozvoj vyboxovať viac. Veď tu boli obrovské fabriky,“ doplnil Kendera.


Depresie z vlastnej nemohúcnosti 


Rovnaký názor má aj historik Peter Vítek. Tiež uznal, že lepšie podmienky na rozvoj mal z politického hľadiska Liptovský Mikuláš, ale v konečnom dôsledku išlo o to, akí schopní boli predstavitelia samosprávy.


„Teraz je na zamyslenie otázka, prečo ešte stále Ružomberok predbiehajú takmer vo všetkých oblastiach okolité mestá, hoci je okresom. Dostali sme sa do akejsi depresie sami zo seba. Je to paradox, že Ružomberok je európskou križovatkou, ale investori sú všade inde, len nie tu. Vystihuje to veta, že mesto stojí v zlom rade a ešte aj na poslednom mieste,“ zhodnotil R. Kendera.


Magistráty si vzťahy pochvaľujú


Otázku, či v súčasnosti existuje medzi liptovskými okresnými mestami rivalita, dostali aj obidve radnice. Zhodli sa na tom, že mestá nijako nesúperia, ich spolupráca je na dobrej úrovni a predstavitelia samosprávy majú nielen pracovné, ale aj priateľské vzťahy.


„Žiadnu rivalitu neregistrujeme, je to asi fenomén minulosti, ktorý si už 21. storočie nepamätá. Tešíme sa z návštevnosti Ružomberčanov, ktorých býva na podujatiach organizovaných naším mestom naozaj hojne. Zároveň môžeme potvrdiť, že Mikulášania každoročne navštevujú aj susedný Ružomberský jarmok. Vzťahom s okolitými mestami sa tešíme a rivalitu nepociťujeme zo žiadnej strany,“ povedala hovorkyňa Liptovského Mikuláša Viktória Čapčíková.


Pozývajú sa na jarmoky a plesy


Mihal Praženica, asistent ružomberského primátora, to okomentoval podobne. „Zamestnanci mestských úradov si často vymieňajú svoje poznatky a skúsenosti. Primátori a vedenie mesta sa navzájom pozývajú na rôzne podujatia a spoločne sa ich zúčastňujú. Vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni,“ zhodnotil.


Žiadne problémy v komunikácii a spolupráci v oblasti kultúry nevníma ani Ján Pavlík, riaditeľ Kultúrneho domu Andreja Hlinku v Ružomberku.


 „Čo sa týka kultúrnych aktivít, navzájom sa pozývame na rôzne podujatia, či už ide o jarmok, vernisáže alebo plesovú sezónu. Niektorí naši umelci pravidelne vystavujú svoje diela v Liptovskom Mikuláši a naopak,“ vymenoval.


Hlinka s Rázusom  si síce podali ruky, ale...


Inak to nie je ani v cestovnom ruchu, z ktorého čoraz viac profitujú obidva okresy. Katarína Šarafínová z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Region Liptov vylúčila akékoľvek súperenie: „Tak ako všetci členovia organizácie, tak aj obe mestá sa snažia o čo najlepšie produkty cestovného ruchu a čo najlepšiu propagáciu. Vzťahy sú korektné a mestá sa vzájomne inšpirujú.“ Dodala, že vďaka tomu sa obidvom mestám darí vítať stále viac návštevníkov.


Zaujímavý názor prezentovala skúsená novinárka Beáta Chrenková. Dlhé roky pracovala v Liptovských novinách a stretávala sa s ľuďmi z celého Liptova. Povedala, že počas svojej kariéry sa viackrát stretla s tým, že Ružomberčania sa o Mikulášanoch vyjadrovali s dešpektom. Pripisuje to najmä náboženskej rozdielnosti.


„Z katolíckeho Ružomberka bol Andrej Hlinka a hlinkovci, z Mikuláši Martin Rázus a luteráni. Hoci si obaja – katolícky a evanjelický farár – podali ruky na znak jednoty, neskôr si veľmi nerozumeli... Podľa mňa nie je dôležité to, či je niekto katolík, evanjelik, baptista alebo ateista, Ružomberčan alebo Mikulášan. Normálni ľudia sa dohodnú bez ohľadu na to, akého sú vierovyznania a z ktorého sú mesta,“ zaujala stanovisko publicistka a rodáčka z Bánoviec nad Bebravou, ktorá žije v Liptovskom Mikuláši už viac ako štvťstoročie. 


Smrad, nemocnica a vrcholoví športovci


Pozoruhodné závery sa dajú urobiť aj z ankety, ktorú sme urobili medzi obyvateľmi miest. Pre strednú a staršiu generáciu Ružomberčanov bola rivalita miest faktom. Väčšina však priznala, že upadá do zabudnutia. Skoro žiadny z mladších účastníkov ankety žiadne súperenie neregistroval. Zaujímavé je, že medzi opýtanými Mikulášanmi tento jav neregistroval takmer nikto. Väčšina z nich sa ale zhodla, že ich mesto má oproti Ružomberku navrch vo viacerých smeroch. Ružomberku uznali len lepšiu nemocnicu a dva športové kluby v najvyšších ligách. Často kritizovali zápach ovzdušia.


Ružomberčania v hodnotení miest jednotní neboli. Niektorí kritizovali to svoje v možnostiach kultúrneho vyžitia, iní tvrdili, že funkčne sú na tom lepšie susedia, ale po estetickej stránke je krajší Ružomberok. Na významnejšom postavení Mikuláša v cestovnom ruchu sa zhodli všetci. Pripisujú to najmä veľkému lyžiarskemu stredisku v Jasnej a akvaparku Tatralandia.


„Mikuláš profitoval z neblahej minulosti Ružomberka. Nemalú rolu v tomto hral aj fakt, že Mikuláš bol vždy komunistickejší ako Ružomberok. Na druhej strane treba povedať aj to, že Ružomberok nemal šťastie na vedenie mesta, a to hlavne po roku 1989,“ vyslovila sa Edita. 


Už len pár rokov do úplného zabudnutia 


Z vyjadrení odborníkov, kompetentných ľudí z obidvoch miest, zástupcov samospráv a obyvateľov môžeme urobiť niekoľko záverov. Najdôležitejším je, že rivalita medzi mestami už existuje viac-menej len v spomienkach, mladším nič nehovorí a samosprávy si vzťahy pochvaľujú. 


Ďalším je to, že pre Mikuláš to skoro ani nie je téma, ale Ružomberčania ju vnímajú intenzívnejšie. Najmä preto, že cítili krivdu. Väčšina obyvateľov dolného Liptova to pripisuje najmä nešťastným historickým okolnostiam a politickým hrám, ale uvedomuje si aj to, že odvtedy prešli desaťročia a mesto si už za svoje postavenie zodpovedá samo. 


  1. Voľby do VÚC 2017 Ružomberok: Zoznam kandidátov na poslancov 102
  2. Odsunutie dokončenia diaľnice je výsmechom do tváre Ružomberčanov 69
  3. Úspešného spisovateľa J. Kariku ocenili čitatelia 43
  4. Mladí filmári zmapovali život Tadeusza Zasępu 23
  5. Pomáhali Tomášovi Akvinskému 21
  6. Šoféroval bez dokladov 21
  7. L. Lúžna súpera opäť vysoko deklasovala, 20
  8. Po parkoviskách budujú pre turistov aj infocentrum 18
  9. Černová doma tesne zdolala Švošov 16
  10. Hazard v Likavke zrejme zakážu 16

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Voľby do VÚC 2017 Ružomberok: Zoznam kandidátov na poslancov

Do župy kandiduje 29 záujemcov o post poslanca. Krúžkovať budeme piatich.

Odsunutie dokončenia diaľnice je výsmechom do tváre Ružomberčanov

Výrazné predĺženie výstavby diaľničného úseku pri Ružomberku o ďalšie štyri roky považuje Ružomberská radnica za absurdné. Žiada vyvodenie personálnej zodpovednosti.

Úspešného spisovateľa J. Kariku ocenili čitatelia

Jozef Karika získal 
v literárnej súťaži cenu čitateľov. Vyslúžil si ju za svoj román Trhlina.

Mladí filmári zmapovali život Tadeusza Zasępu

Pán rektor je názov nového filmu, ktorí natočili dvaja mladí filmári Matúš Demko a Jakub Krška.

Pomáhali Tomášovi Akvinskému

Mestská polícia pomáhala mužovi s podivným správaním.

Blízke regióny

Najkratšia lanovka v Československu

V archíve našich MY Liptovských novín sme narazili na peknú spomienku, jednosedačkovú lanovku, ktorá vozila turistov k Demänovskej jaskyni slobody.

Elán ďakuje Turčanom

Ďakujeme všetkým fanúšikom a celému Martinu za neopakovateľnú atmosféru... - odkázala po koncerte Turčanom skupina Elán.

Nechala spustnúť svojho vnuka

Z prečinu ohrozovania mravnej výchovy bola obvinená 54-ročná žena z Martina.

Päť kandidátov na predsedu BBSK zadáva spoločne prieskum u dvoch agentúr

Piati kandidáti na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktorí sa stretli už pri dvoch okrúhlych stoloch, dnes na tlačovej besede v Banskej Bystrici deklarovali

Všetky správy

Pozrite si záver MS z Bergenu, ktorý nebol v televízii

Zábery z helikoptéry ukazujú nástupy v posledných kilometroch aj to, ako skupina favoritov dostihla úniky.

Štvrtý titul? O rok naň Sagan môže zabudnúť

Trať majstrovstiev sveta v Innsbrucku v roku 2018 je samý kopec.

Ešte v marci robil v obleku kľuky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

Kam vyraziť