Pondelok, 20. november, 2017 | Meniny má Félix
Pridajte si svoje mesto

Dokončenie diaľnice D1 je ešte stále v nedohľadne

Úsek medzi Turanmi a Hubovou rozhádal obyvateľov okolitých dedín. Časť z nich sa obáva tunela Korbeľka. Ohrozí zdroje pitnej vody?

Výstavba viaduktu pred Hubovou, kde bude končiť diaľnica.(Zdroj: Miro Gejdoš)

KRAĽOVANY. Diaľnicu z Bratislavy do Košíc stavajú už 40 rokov. Dokončenie pravidelne sľubuje každá vláda. Určite sa to nepodarí súčasnej, nejasné je, či to stihne nasledujúca.

Trinásťkilometrový úsek medzi Turanmi na Turci, Kraľovanmi na Orave a Hubovou na Liptove začali stavať už v roku 2010. Mali byť na ňom dva tunely. Rojkov s dĺžkou 1810 metrov a 2989 metrov dlhý Havran. Výstavbu po dvoch rokoch prác zastavili.

„Keďže hrozí masívny zosuv pôdy v jednej časti, bolo nutné prepracovať povrchový variant,“ povedal bývalý minister dopravy Ján Počiatek v marci tohto roku. Upozornil, že náhradný variant predĺži termín začatia výstavby.

Vtedy ešte nebolo jasné, kadiaľ diaľnica povedie. A nie je to jasné ani dnes. Prvý variant počíta s odklonením na pravú stranu jazera v kameňolome v Kraľovanoch aj s tunelmi Rojkov a Havran. No ochranárom svitla nádej na oprášenie projektu takmer šesťkilometrového tunela Korbeľka, ktorý by sa napájal na Havran. Aktivisti proti tunelu spísali petíciu. Ale aj podporovatelia Korbeľky urobili to isté. Ministerstvo životného prostredia má teraz na stole dve petície. Jednu proti tunelu Korbeľka, druhú za jej výstavbu.

Hlasy proti tunelu

Prvú petíciu proti Korbeľke zorganizovali nespokojní obyvatelia Krpelian. Obávajú sa o zdroje pitnej vody. Vyvierajú na území, cez ktoré má tunel viesť.

„Voda je strategická surovina,“ hovorí starosta Krpelian Jaroslav Kráľ. Ich vodovod zásobuje dvetisíc obyvateľov Krpelian, Šútova, Ratkova a Kraľovany Rieka. Zároveň je náhradným zdrojom pre Martin. „Všade, kde sa budovali tunely, narušili vodné zdroje. Vo Višňovom aj Skalitom. Nemáme záruku, že o vodu neprídeme. Aj v správe sa píše, že z tunela bude odtekať okolo 40 litrov za sekundu.“
Podporila ho členka petičného výboru Renáta Tvarožná z Krpelian. „Oblasť výstavby je bohatá na prirodzené zdroje a pramene podzemných vôd, ktoré boli uvedené v hydrogeologickej štúdii stavby D1 Turany – Hubová.“ Podľa štúdie sú z vodárenského hľadiska najvýznamnejšie pramene Pod kopou južne nad Kraľovanmi, Teplica západne od Krpelian, Fatra juhozápadne od Ľubochne, Korbeľka severne od Ľubochne a Rojkov v Rojkove. Všetky sú vodárensky využívané na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodu. Oblasť Veľkej Fatry je vyhlásená za chránenú vodohospodársku oblasť.

Na podporu svojich argumentov použila slová premiéra Roberta Fica, ktorý povedal, že brániť si vodné zdroje všetkými dostupnými opatreniami je právom každého štátu a nie až vtedy, keď je vody nedostatok. Má to význam predovšetkým vtedy, keď krajina zápasí s jej nedostatkom.

„Po dôkladnom preštudovaní všetkých faktov a informácií sme presvedčení, že pre prírodu a človeka je lepší povrchový variant s odklonom bez tunela Korbeľka, pretože má menší negatívny vplyv na životné prostredie a negatívne ovplyvní kvalitu života menšieho počtu obyvateľov,“ hovorí Renáta Tvarožná. „Najhlavnejšie je, že zachráni jedinečný, strategicky dôležitý zdroj pitnej vody pre obyvateľov Turca, Oravy, Slovenska.“

Petíciu podpísalo 1200 obyvateľov okolitých dedín. Kraľovany rozdelila na polovice.

„Som za údolný variant, ktorý začali stavať pred šiestimi rokmi, pretože sa dá postaviť najrýchlejšie “ hovorí Jaroslav Babušiak. „Korbeľka je v nedohľadne. Nebude ani o dvadsať rokov.“

Pre Korbeľku

Jaroslavovi Babušiakovi oponuje Jozef Ridzoň, člen petičného výboru druhej petície, ktorá naopak podporuje výstavbu 5800 metrov dlhého tunela. „Pri zmene údolnej trasy treba upraviť projekt, vykúpiť pozemky a zabezpečiť veľa ďalších vecí. Začiatok a ukončenie výstavby neúmerne posunú podobne ako pri Čebrati pred Ružomberkom.“

Petíciu za Korbeľku podpísalo približne 3300 ľudí.

„Tunelový variant s Korbeľkou je z pohľadu ochrany prírody a krajiny i poskytovania ekosystémových služieb najmenej problémový,“ hovorí Ján Topercer z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici. „Obchádza chránené územia, zosuvy v Kraľovanoch, v Kraľovanoch Rieke a pri Rojkove, vyhýba sa jaskyniam v Kraľovianskom meandri, sutinovým lesom pod Kopou a jednému z najstarších rašelinísk v strednej Európe Rojkovskému rašelinisku.“

O vodu sa nebojte

Jozef Ridzoň nesúhlasí ani s názorom, že Krpeľany prídu o vodu. „Odporcovia Korbeľky poukazujú na to, že z tunela Višňové odteká 160 litrov vody za sekundu. Ale tam nerobili vrty. Rovno vykopali štôlňu, pričom narazili na vodu. Pri Korbeľke sú vrty urobené a potvrdili, že sa bude raziť v nepriepustnej vrstve, na kraji ktorej je prameň Krpelian.“

Nespochybňuje, že voda bude aj v Korbeľke, ale podľa neho zdroju pre Krpeľany neuškodí. Do pozornosti dáva prípad z čias druhej svetovej vojny, keď stavali železničnú trať medzi Turcom a Banskou Bystricou. Nachádza sa tam 22 tunelov. Najdlhší Čremošniansky dnes slúži ako zdroj pitnej vody. Podzemná voda, ktorá do neho prenikala, pri výstavbe prekážala. Pri prevádzke tunela je príčinou zhoršovania a zdražovania údržby. Až po rokoch zistili jej výhody. Čistá voda z hlbín horského masívu totiž nie je odpadom, ale cennou látkou. Preto bol odvodňovací systém tunela v roku 1965 začlenený ako bohatý zdroj pitnej vody do pohronského skupinového vodovodu. Voda z Čremošnianskeho tunela dodáva vodu pre oblasť Banskej Bystrice, Zvolena a Žiaru nad Hronom. „Ak dokázali pred päťdesiatimi rokmi vodu zachytiť a využiť, môžeme to urobiť aj teraz.“

Nech rozhodnú odborníci

„Výhodou variantu s Korbeľkou je trasa kratšia o tri kilometre a vyhnutie sa kritickému úseku pod Kopou, kde by v zime dochádzalo kvôli poveternostným podmienkam k namŕzaniu vozovky,“ hovorí Jozef Ridzoň.

Oravci sa pýtajú, kde sa na diaľnicu napoja. Ani jeden z projektov nepočíta s pripojením v Kraľovanoch. Jednou z možností je vyústenie dlho plánovanej rýchlostnej cesty R3 z Oravy pri Švošove. Ale proti R3 poza svoje humná tvrdo bojujú obyvatelia Komjatnej a trasa okolo Dolného Kubína stále nie je určená. Oravci by sa tak mali na D1 dostať v Turanoch alebo pri Ružomberku.

Starosta Kraľovian Miloš Had sa na celú vec snaží pozerať s chladnou hlavou. „O najlepšom riešení nech rozhodnú odborníci bez emócií tak, aby bolo citlivé k životnému prostrediu, najvhodnejšie pre ľudí a čo najefektívnejšie z hľadiska ekonomiky, dopravy a času realizácie.“

O konečnej trase rozhodne ministerstvo životného prostredia. Bude záväzné aj pre ministerstvo dopravy, ktoré sa ním bude riadiť. Ak sa rozhodne pre Korbeľku, na 13-kilometrovom úseku budú dva tunely s celkovou dĺžkou takmer deväť kilometrov. Pôvodný termín ukončenia rok 2019 sa však určite posunie pri obidvoch variantoch. Optimisti hovoria o roku 2025.


  1. Medailu z rúk britského princa si prebrala aj šikovná študentka Bianka z Likavky 201
  2. Správy o rušení nemocnice označilo vedenie za fámy 53
  3. Odkloňovače letu vtáctva inštalovali elektrikári pomocou dronu po prvýkrát Video 34
  4. Najlepšia budúca sestra 28
  5. Čombor verí že, vyzbierajú dosť podpisov, aby sa mohlo stavať 21
  6. Ukradol chovné zajace za tisíc eur 17
  7. Pytliaci ulovil jelenicu 15
  8. Krajskí poslanci zarobia stovky eur 15
  9. Pri mestskej plavárni vyrastie ďalšia bytovka 13
  10. V Ružomberku je víťazom Karol Javorka 10

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Medailu z rúk britského princa si prebrala aj šikovná študentka Bianka z Likavky

Šikovná študentka kvinty z ružomberského Gymnázia sv. Andreja sa úspešne zapojila do medzinárodného programu pre mladých.

Správy o rušení nemocnice označilo vedenie za fámy

V Ružomberku sa stále zreteľnejšie ozývajú hlasy o oslabovaní postavenia vojenskej nemocnice, dokonca s cieľom nemocnicu predať či zrušiť. Nedávno bola nemocnica vyhlásená za najlepšiu na Slovensku medzi fakultnými nemocnicami, nespokojnosť personálu a klebety šíriace sa po meste preto v ľuďoch vyvolávajú zmätok a strach.

Odkloňovače letu vtáctva inštalovali elektrikári pomocou dronu po prvýkrát

Na elektrické vedenie vysokého napätia ponad rieku osadili energetici odkloňovače letu vtáctva. Reflexné prvky upevnili na vedenie dronom prvýkrát.

Najlepšia budúca sestra

Víťazkou druhého ročníka súťaže o najlepšiu budúcu sestru sa stala 22-ročná Katarína Koristeková z Katolíckej univerzity.

Čombor verí že, vyzbierajú dosť podpisov, aby sa mohlo stavať

Predseda vlády pricestoval do Žiliny, aby sa stretol s nespokojnými zástupcami Liptova a Kysúc. Okrem blokád hlavných cestných ťahov zorganizovali petíciu za urýchlenú dostavbu diaľnice, pretože miestne cesty už dlho nestačia náporom dopravy.

Blízke regióny

Nočná razia v okrese Brezno. Dôvodom boli tvrdé drogy

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v noci na juhu Slovenska aj v okrese Brezno.

Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu

Vyšetrovateľ v Brezne začal trestné stíhanie pre prečin ohovárania.

Donovaly sú uzatvorené

Situáciu skomplikovali aj vodiči na letných gumách.

Jarmočná sezóna v našom regióne vyvrcholí Ondrejským jarmokom

Tradičný Ondrejský jarmok sa uskutoční v Brezne od 30. novembra do 2. decembra.

V Brezne vyrastá Dedina zelených šmolkov

V breznianskej synagóge sa v pondelok 27. novembra o 16.00 uskutoční vernisáž výstavy architektov, ktorí prezentujú svoj pohľad na problematické alebo nevyužiteľné miesta v Brezne. Jeden z ich projektov Dedinka zelených šmolkov sa už realizuje a prinesie krajší areál v Materskej škole na Mazorníkove.

Všetky správy

Deň, ktorý zmenil Tatry. Pozrite si fotografie spred 13 rokov

Víchrica zničila 19. novembra 2004 až 12-tisíc hektárov lesa.

Bukovský: Doma máme lepšie potraviny než acai či chia

Sme národ, ktorý ľahko prijíma niečo zahraničné ako to svetové. No superpotraviny k nám nemusia cestovať cez celú planétu.

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

Vo vesmíre znie strašidelné pískanie. Vedci zistili, odkiaľ pochádza

Väčšina častíc je zachytená v pásoch, niektoré však uniknú do našej atmosféry.

Kam vyraziť