Štvrtok, 24. august, 2017 | Meniny má Bartolomej
Pridajte si svoje mesto

Jozef Karika sleduje seriály, aby odpozoroval rozprávačské finty

Pred šiestimi rokmi zažiaril s brutálne násilnou knihou V tieni mafie. Doteraz nezhasol. Napísal ďalších osem románov a stále sa drží v slovenskej špičke. Už pár rokov sa tým živí, baví ho to a je to vidno. Ružomberčan Jozef Karika má čo povedať a vie to aj predať.

Jozef Karika je známy nielen na Slovensku, ale aj v Česku. V Prahe sa mu dokonca stalo, že ho na ulici spoznal čitateľ.(Zdroj: Richard Klíčník)

Keď sme sa stretli po vydaní jeho tretej mafiánskej knihy, povedal, že chce skúsiť niečo iné. Za päť rokov stihol dvojdielny historický román z obdobia druhej svetovej vojny, dva horory, triler a spoločenský román z deväťdesiatych rokov. Všetko bestsellery. Naposledy som sa ho opýtal, kedy napíše niečo veselšie.

„V mojich knihách humor je, možno trošku čierny, možno nie prvoplánový, ale bez neho by to nešlo. Môžeme sa baviť hodinu o tom, prečo nepíšem to a ono. Zatiaľ píšem toto,“ odpovedal trochu namrzene.

Jozef Karika je pomerne známe meno. Spoznávajú vás fanúšikovia aj na ulici?

– Teraz už áno. Naposledy sa mi to stalo dokonca v Prahe. To bolo poriadne zaujímavé. Pritom nemám svoju fotku ani v knihách. Cítim sa lepšie, keď som taký anonymnejší.

Ale už sa stalo, že vás ktosi náhodou vypátral skoro doma. O čo išlo?

– V Ružomberku, neďaleko svojho domu, som raz videl muža. Držal môj horor Strach. Prihovoril som sa mu a vysvitlo, že je to fanúšik z Trenčína. Prišiel sa pozrieť, kde sa kniha odohrávala. Robil si aj fotky a potom napísal blog. Bolo to zaujímavé stretnutie.

Zatiaľ mala každá z vašich kníh medzi čitateľmi poriadne veľký ohlas.

– To áno. Aj predajnosť stúpa. Keď vydám niečo nové, za prvý rok to má dokonca väčšiu predajnosť ako kniha V tieni mafie. Keď to však spočítam dokopy, najviac výtlačkov sa predalo práve tejto knihy. Predsa len, už má šesť rokov.

Koľko výtlačkov V tieni mafie sa doteraz predalo?

– Na Slovensku zhruba 25-tisíc alebo o čosi viac.

V dnešnom svete profesionálnych slovenských spisovateľov je to koľko? Zmestí sa to do rebríčka top päť alebo top desať?

– Za 25-tisíc kníh je Platinová kniha, najvyššie ocenenie. Verím, že budúci rok by som ho mohol dostať. Sú to tie najvyššie čísla. Určite je to niekde v prvej päťke.

Kto zo Slovenska je ešte v rovnakej lige?

– Určite Dominik Dán, Jozef Banáš alebo Táňa Keleová-Vasilková...

Poznáte sa s nimi, ste v kontakte?

– S niektorými áno. Napríklad s Jozefom Banášom. Ale aj s Jurajom Červenákom, ktorý píše historické detektívky. S ním dosť intenzívne. Na druhej strane, ani neviem, kto sa skrýva za pseudonymom Dominik Dán a ani po tom nepátram.

V roku 2010, keď vám vyšla prvá mafiánska kniha, ste ešte pracovali ako hovorca mesta Ružomberok. Netrvalo dlho a stali ste sa profesionálnym spisovateľom. Čo všetko sa vám v živote zmenilo?

– Keď som skončil na úrade, mal som na konte len jeden román, druhý vyšiel tesne potom. Na začiatku som nevedel, ako to dopadne, takže som mal ešte aj iné aktivity. Je pravdepodobnejšie, že zažiarite jednou-dvomi knihami a skončíte, ako to, že sa udržíte na vrchole sedem alebo desať rokov. Už to nie je len o kvalite, ale aj o kvantite. Každý rok treba vydať aspoň jednu knihu, ktorá bude mať zase úspech. Ale postupne sa to vykryštalizovalo tak, že som sa začal venovať naplno len písaniu. Na nič iné už v podstate ani nemám čas. Postupne sa to možno zmení a priberiem si niečo ďalšie, aby som získal nové podnety. Uvidím.

Takže fungujete ako každý, kto pracuje? Ráno o ôsmej začnete a odrobíte si osem hodín?

– Áno. Mám pracovný režim a je zhruba osemhodinový. Niekedy je to viac písania, inokedy viac štúdia alebo pozerania seriálov.

Seriálov?

– Áno. Aby som odpozoroval nejaké scenáristické finty. Spôsoby rozprávačstva treba nasávať. Sú v nich rôzne trendy a autor ich musí sledovať. Nielen v knihách, ale aj seriáloch či divadle.

Ktorý seriál vás inšpiroval?

– Napríklad Sopranovci. V Amerike priniesli vo svojej dobe niečo úplne nové. Z tých novších sú to Breaking Bad (Perníkový táta), The Wire (Špina Baltimoru) alebo Tudorovci. Z hľadiska rozprávačstva je veľmi dobrá Hra o tróny.

Ako vyzerá príprava na písanie knihy. Ste špecialista na rôzne detaily, či už z histórie, techniky a v podstate z akejkoľvek oblasti, ktorej sa v príbehu venujete. Musíte asi veľa študovať.

– Často to trvá dlhšie ako samotné písanie. Napríklad na Čiernu hru som zhromažďoval materiál štyri roky. Kým som napísal knihu Na smrť, preštudoval som asi 40 odborných kníh. Historickú architektúru niektorých newyorských štvrtí, povedzme. Pri dvojke to bolo ďalších 30 kníh. Tu som zase študoval napríklad koncentračné tábory.

Ružomberok má veľmi svojskú atmosféru, z môjho pohľadu skôr takú temnejšiu. Rovnako temnú má aj históriu.

Jozef Karika, spisovateľ

Dej viacerých kníh ste situovali do Ružomberka alebo jeho okolia. Ste odtiaľto, takže to má logiku. Sú za tým aj pohnútky zmapovať Ružomberok pre ďalšie generácie alebo dostať ho do povedomia?

– Všetko dokopy. V Ružomberku som vyrastal, takže je mi blízky a poznám to tu. Samotné mesto a jeho okolie je podľa mňa pre tvorbu špecifické. Je staré a má veľmi svojskú atmosféru, z môjho pohľadu skôr takú temnejšiu. Rovnako temnú má aj históriu.

Môžete byť konkrétnejší?

– Napríklad obdobie Slovenského štátu. Tu vznikli jeho základy. Aj starí historici písali, že Ružomberok ako keby priťahoval katastrofy a rôzne nešťastia. Boli to požiare, povodne, smršte, epidémie a iné nezdary. Niekedy mám pocit, že to v atmosfére mesta zostalo doteraz. Je tu nejaká blbá nálada. Stačí ísť kúsok ďalej do Martina alebo do Liptovského Mikuláša a človek cíti úplne inú atmosféru a napätie. Tu je to také ťaživé. Pritom Ružomberok mám rád a čerpám z neho inšpiráciu. Treba povedať, že má aj veľkú históriu. Kedysi bol centrom priemyslu a kultúry.

Prečo už nie je? Môžu si za to sami Ružomberčania?

– Je to asi súhra vonkajších faktorov, za ktoré nemôžeme, a našich vnútorných. Občas nad tým premýšľam, čo sa vlastne stalo. Lebo pri pohľade naspäť vidíme, že transformácia mesta po roku 1989 bola zvládnutá na jednotku. Bola tu energia a život. Aj ďalšie minimálne dve volebné obdobia, kedy bol primátorom Juraj Čech, sa s odstupom času javia ako najúspešnejšie v novodobej histórii mesta. Nie je to veľmi populárny názor, ale všetko k tomu smeruje a po rokoch to bude možno ešte jasnejšie. Stali sa síce veci, ktoré boli pre Ružomberok traumou, ako zbabraná snaha o záchranu Kaštieľa sv. Žofie, ale zároveň sa zrekonštruoval kultúrny dom, postavil sa futbalový štadión, centrum mesta sa dalo dokopy, nanovo sa robili námestia, park pred Liptovským múzeom. Ľudia, ktorí za tým stáli, sa, paradoxne, postupne stali kontroverzní a vypočuli si veľa kritiky. Možno v niečom aj zaslúžene, ale po tom, čo dokázali oni, už išlo mesto postupne na vedľajšiu koľaj. O súčasnosti nehovorím, hodnotiť toto vedenie mesta je ešte predčasné, lebo je len v polovici volebného obdobia. Držím im palce, ale chytá ma skepsa.

To, že striedate bratislavský život s ružomberským súvisí s tým, čo robíte?

– Mám vďaka tomu iné podnety pre svoju prácu aj osobný život. V Bratislave je vydavateľstvo, veľa dôležitých ľudí a potrebujem tam riešiť rôzne záležitostí ohľadom práce. Je to tak, že ak chcete robiť niečo na celoslovenskej úrovni a ešte byť aj v špičke, Bratislava je nutnosť. Je to smutné, že je to tak, ale prvá liga sa nedá hrať z každého slovenského mesta, nie z Ružomberka. Ale tu sa mi zase lepšie píše. Je to optimálne miesto, je tu príroda a pokoj.

Vo viacerých knihách zobrazujete divoké deväťdesiate roky na Slovensku. Čo poviete na súčasnú situáciu?

– V niektorých ohľadoch je to ešte horšie. Na uliciach už nie je toľko otvoreného násilia, ale systémovosť korupcie a miera morálneho rozkladu spoločnosti a štátu je ešte horšia a hlbšia ako vtedy. Mafiánska spodina už úplne splynula so štátnou elitou. Vtedy mala opozícia pod kontrolou časť úradov a mali sme aspoň akú-takú svetlú perspektívu. Teraz mám pocit, že celý štátny mechanizmus je ovládnutý zločincami a nevidno takmer žiadnu nádej na zlepšenie. Občianska spoločnosť je už vyčerpaná a apatická. Pomaly každý deň sa prevalí taká kauza, ktorá by za druhej Dzurindovej vlády spôsobila jej pád. Dnes to neohrozí ani ministra.

V poslednom čase sa znova vyhrocuje súboj medzi západným a východným svetom. Čoraz viac ľudí inklinuje na východ, hlavne k Rusku. Na ktorej strane ste vy?

– Vôbec nerozumiem tomu, že sa niekto utieka k Rusku. V západných krajinách je to v dnešnej dobe tiež drsné, ale predsa len je tam stále nejaká životná úroveň a rozvoj. V Rusku je stonásobne väčšia korupcia ako u nás, výraznejšia kriminalita, kratšia dĺžka života, nižšie platy a všeobecne nižšia životná úroveň ako na Slovensku. Nechápem, ako môže niekto toto pokladať za lepšiu možnosť.

Chodíte aj do Česka. V porovnaní so susedmi sme na tom ako?

– Je to tam iné. V mnohých oblastiach lepšie ako na Slovensku. Zrejme aj vďaka tomu, že majú dlhú hranicu s Nemeckom a Rakúskom. Tým pádom sú tam úplne iné kultúrne, ľudské aj trhové vplyvy. Je iné mať za susedov tieto krajiny, ako keď my máme Ukrajinu alebo Maďarsko. Pripadá mi to tak, že na Morave je hranica medzi západným a východným svetom. Hoci sa formálne hlásime k západu, veľkej mase ľudí je to tu cudzie. V Česku nie.


  1. Na moste sa zabývali pavúky a špina 494
  2. Na spojnicu medzi Pohroním a Liptovom nemajú peniaze 139
  3. Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku Foto 91
  4. Hrboltová dala Komjatnej desať gólov 57
  5. Nosák je v úvode sezóny na neudržanie 48
  6. Lanovka na Malino Brdo funguje už pol storočie 27
  7. Cez víkend by nás mal potrápiť výdatný dážď 14
  8. Erik Baláž: Rieka vďaka dotovanej energii zomiera 13
  9. Ruža začala prípravu 12
  10. Gerec otvoril účet duelu proti bývalému klubu 8

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Na moste sa zabývali pavúky a špina

Vďaka osvetleniu púta peší most ponad Váh pri železničnej stanici pozornosť okoloidúcich.

Na spojnicu medzi Pohroním a Liptovom nemajú peniaze

Cesta z Liptova na Donovaly má vyjazdené koľaje a úzku krajnicu, ktorá sa rozpadáva. Správca frekventovaný úsek opraviť neplánuje.

Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku

Lúčanský vodopád na Liptove bol vyhlásený za Národnú pamiatku.

Hrboltová dala Komjatnej desať gólov

Dovedna 38 gólov prinieslo 3. kolo druhej najvyššej oblastnej súťaže. Desať dala doma Hrboltová Komjatnej a pokračuje v parádnom úvode. Po prvých zápasoch sú naďalej stopercentní aj v Iľanove, Liptovskej Lúžnej, Beňadikovej a Liptovskom Jáne. Na opačnom konci tabuľky sa nachádzajú bez bodu Svätý Kríž a Prosiek.

Nosák je v úvode sezóny na neudržanie

Futbalisti OFK Liptovská Lúžna mali po úvodných dvoch kolách v II. triede na svojom konte šesť bodov a aktívne skóre 8:2, z toho o sedem nástrelov sa postaral jeden hráč Tomáš Nosák.

Blízke regióny

Totožnosť utopeného mladého muža už zistili, ide o 17 - ročného Dominika

Mladík pochádza z okresu Brezno, s kamarátmi mal byť na chate v tejto lokalite.

Mladý muž z Banskej Bystrice spôsobil nehodu, pri ktorej uhorel jeho spolujazdec

Nehoda je v štádiu vyšetrovania, v  prípade usmrteného spolujazdca bola nariadená súdna pitva.

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Do Kláštora príde legendárna kapela Boney M

V Kláštore pod Znievom sú v plnom prúde prípravy na 3. ročník Kláštorského jarmoku, ktorý sa uskutoční 2. septembra v Kláštore pod Znievom.

Stal sa nohami svojho syna

Vojtech Benko: Keď sme s Lukim spolu, nepoznáme bariéry.

Všetky správy

Mnohí členovia SNS chcú odísť z vlády, povedal Danko. Fico chystal tlačovku, neprišiel

Premiér Robert Fico sa so svojim vyhlásením pred kamery nepostavil.

Ramsaymu premiéra vyšla, slovenskí hokejisti zdolali v príprave Česko

Víťazstvo je dobré, ale vieme, že musíme hrať lepšie, priznal nový kouč Slovákov.

O 13. a 14. plate už nahlas hovorí aj Smer. Kto, kedy a ako ho dostane

Koaličné strany sa zrejme dohodnú na úľavách pre firmy, ktoré vyplácajú ľuďom trináste a štrnáste platy.

Nemci chcú vymazať RegioJet z mapy, Jančura vykladá z autobusov sedačky

Zvýšená konkurencia na ceste môže znamenať spomalenie rozvoja železníc pre RegioJet.

Neapol hrá podobne ako Real Madrid. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Príďte sa pozrieť na domáci zápas Ligy majstrov. Ľudia sedia v kaviarňach či reštauráciách a rozprávajú sa len o zápase, tvrdí Hamšík.

Kam vyraziť