Pondelok, 24. júl, 2017 | Meniny má Vladimír
Pridajte si svoje mesto

Jozef Karika sleduje seriály, aby odpozoroval rozprávačské finty

Pred šiestimi rokmi zažiaril s brutálne násilnou knihou V tieni mafie. Doteraz nezhasol. Napísal ďalších osem románov a stále sa drží v slovenskej špičke. Už pár rokov sa tým živí, baví ho to a je to vidno. Ružomberčan Jozef Karika má čo povedať a vie to aj predať.

Jozef Karika je známy nielen na Slovensku, ale aj v Česku. V Prahe sa mu dokonca stalo, že ho na ulici spoznal čitateľ.(Zdroj: Richard Klíčník)

Keď sme sa stretli po vydaní jeho tretej mafiánskej knihy, povedal, že chce skúsiť niečo iné. Za päť rokov stihol dvojdielny historický román z obdobia druhej svetovej vojny, dva horory, triler a spoločenský román z deväťdesiatych rokov. Všetko bestsellery. Naposledy som sa ho opýtal, kedy napíše niečo veselšie.

„V mojich knihách humor je, možno trošku čierny, možno nie prvoplánový, ale bez neho by to nešlo. Môžeme sa baviť hodinu o tom, prečo nepíšem to a ono. Zatiaľ píšem toto,“ odpovedal trochu namrzene.

Jozef Karika je pomerne známe meno. Spoznávajú vás fanúšikovia aj na ulici?

– Teraz už áno. Naposledy sa mi to stalo dokonca v Prahe. To bolo poriadne zaujímavé. Pritom nemám svoju fotku ani v knihách. Cítim sa lepšie, keď som taký anonymnejší.

Ale už sa stalo, že vás ktosi náhodou vypátral skoro doma. O čo išlo?

– V Ružomberku, neďaleko svojho domu, som raz videl muža. Držal môj horor Strach. Prihovoril som sa mu a vysvitlo, že je to fanúšik z Trenčína. Prišiel sa pozrieť, kde sa kniha odohrávala. Robil si aj fotky a potom napísal blog. Bolo to zaujímavé stretnutie.

Zatiaľ mala každá z vašich kníh medzi čitateľmi poriadne veľký ohlas.

– To áno. Aj predajnosť stúpa. Keď vydám niečo nové, za prvý rok to má dokonca väčšiu predajnosť ako kniha V tieni mafie. Keď to však spočítam dokopy, najviac výtlačkov sa predalo práve tejto knihy. Predsa len, už má šesť rokov.

Koľko výtlačkov V tieni mafie sa doteraz predalo?

– Na Slovensku zhruba 25-tisíc alebo o čosi viac.

V dnešnom svete profesionálnych slovenských spisovateľov je to koľko? Zmestí sa to do rebríčka top päť alebo top desať?

– Za 25-tisíc kníh je Platinová kniha, najvyššie ocenenie. Verím, že budúci rok by som ho mohol dostať. Sú to tie najvyššie čísla. Určite je to niekde v prvej päťke.

Kto zo Slovenska je ešte v rovnakej lige?

– Určite Dominik Dán, Jozef Banáš alebo Táňa Keleová-Vasilková...

Poznáte sa s nimi, ste v kontakte?

– S niektorými áno. Napríklad s Jozefom Banášom. Ale aj s Jurajom Červenákom, ktorý píše historické detektívky. S ním dosť intenzívne. Na druhej strane, ani neviem, kto sa skrýva za pseudonymom Dominik Dán a ani po tom nepátram.

V roku 2010, keď vám vyšla prvá mafiánska kniha, ste ešte pracovali ako hovorca mesta Ružomberok. Netrvalo dlho a stali ste sa profesionálnym spisovateľom. Čo všetko sa vám v živote zmenilo?

– Keď som skončil na úrade, mal som na konte len jeden román, druhý vyšiel tesne potom. Na začiatku som nevedel, ako to dopadne, takže som mal ešte aj iné aktivity. Je pravdepodobnejšie, že zažiarite jednou-dvomi knihami a skončíte, ako to, že sa udržíte na vrchole sedem alebo desať rokov. Už to nie je len o kvalite, ale aj o kvantite. Každý rok treba vydať aspoň jednu knihu, ktorá bude mať zase úspech. Ale postupne sa to vykryštalizovalo tak, že som sa začal venovať naplno len písaniu. Na nič iné už v podstate ani nemám čas. Postupne sa to možno zmení a priberiem si niečo ďalšie, aby som získal nové podnety. Uvidím.

Takže fungujete ako každý, kto pracuje? Ráno o ôsmej začnete a odrobíte si osem hodín?

– Áno. Mám pracovný režim a je zhruba osemhodinový. Niekedy je to viac písania, inokedy viac štúdia alebo pozerania seriálov.

Seriálov?

– Áno. Aby som odpozoroval nejaké scenáristické finty. Spôsoby rozprávačstva treba nasávať. Sú v nich rôzne trendy a autor ich musí sledovať. Nielen v knihách, ale aj seriáloch či divadle.

Ktorý seriál vás inšpiroval?

– Napríklad Sopranovci. V Amerike priniesli vo svojej dobe niečo úplne nové. Z tých novších sú to Breaking Bad (Perníkový táta), The Wire (Špina Baltimoru) alebo Tudorovci. Z hľadiska rozprávačstva je veľmi dobrá Hra o tróny.

Ako vyzerá príprava na písanie knihy. Ste špecialista na rôzne detaily, či už z histórie, techniky a v podstate z akejkoľvek oblasti, ktorej sa v príbehu venujete. Musíte asi veľa študovať.

– Často to trvá dlhšie ako samotné písanie. Napríklad na Čiernu hru som zhromažďoval materiál štyri roky. Kým som napísal knihu Na smrť, preštudoval som asi 40 odborných kníh. Historickú architektúru niektorých newyorských štvrtí, povedzme. Pri dvojke to bolo ďalších 30 kníh. Tu som zase študoval napríklad koncentračné tábory.

Ružomberok má veľmi svojskú atmosféru, z môjho pohľadu skôr takú temnejšiu. Rovnako temnú má aj históriu.

Jozef Karika, spisovateľ

Dej viacerých kníh ste situovali do Ružomberka alebo jeho okolia. Ste odtiaľto, takže to má logiku. Sú za tým aj pohnútky zmapovať Ružomberok pre ďalšie generácie alebo dostať ho do povedomia?

– Všetko dokopy. V Ružomberku som vyrastal, takže je mi blízky a poznám to tu. Samotné mesto a jeho okolie je podľa mňa pre tvorbu špecifické. Je staré a má veľmi svojskú atmosféru, z môjho pohľadu skôr takú temnejšiu. Rovnako temnú má aj históriu.

Môžete byť konkrétnejší?

– Napríklad obdobie Slovenského štátu. Tu vznikli jeho základy. Aj starí historici písali, že Ružomberok ako keby priťahoval katastrofy a rôzne nešťastia. Boli to požiare, povodne, smršte, epidémie a iné nezdary. Niekedy mám pocit, že to v atmosfére mesta zostalo doteraz. Je tu nejaká blbá nálada. Stačí ísť kúsok ďalej do Martina alebo do Liptovského Mikuláša a človek cíti úplne inú atmosféru a napätie. Tu je to také ťaživé. Pritom Ružomberok mám rád a čerpám z neho inšpiráciu. Treba povedať, že má aj veľkú históriu. Kedysi bol centrom priemyslu a kultúry.

Prečo už nie je? Môžu si za to sami Ružomberčania?

– Je to asi súhra vonkajších faktorov, za ktoré nemôžeme, a našich vnútorných. Občas nad tým premýšľam, čo sa vlastne stalo. Lebo pri pohľade naspäť vidíme, že transformácia mesta po roku 1989 bola zvládnutá na jednotku. Bola tu energia a život. Aj ďalšie minimálne dve volebné obdobia, kedy bol primátorom Juraj Čech, sa s odstupom času javia ako najúspešnejšie v novodobej histórii mesta. Nie je to veľmi populárny názor, ale všetko k tomu smeruje a po rokoch to bude možno ešte jasnejšie. Stali sa síce veci, ktoré boli pre Ružomberok traumou, ako zbabraná snaha o záchranu Kaštieľa sv. Žofie, ale zároveň sa zrekonštruoval kultúrny dom, postavil sa futbalový štadión, centrum mesta sa dalo dokopy, nanovo sa robili námestia, park pred Liptovským múzeom. Ľudia, ktorí za tým stáli, sa, paradoxne, postupne stali kontroverzní a vypočuli si veľa kritiky. Možno v niečom aj zaslúžene, ale po tom, čo dokázali oni, už išlo mesto postupne na vedľajšiu koľaj. O súčasnosti nehovorím, hodnotiť toto vedenie mesta je ešte predčasné, lebo je len v polovici volebného obdobia. Držím im palce, ale chytá ma skepsa.

To, že striedate bratislavský život s ružomberským súvisí s tým, čo robíte?

– Mám vďaka tomu iné podnety pre svoju prácu aj osobný život. V Bratislave je vydavateľstvo, veľa dôležitých ľudí a potrebujem tam riešiť rôzne záležitostí ohľadom práce. Je to tak, že ak chcete robiť niečo na celoslovenskej úrovni a ešte byť aj v špičke, Bratislava je nutnosť. Je to smutné, že je to tak, ale prvá liga sa nedá hrať z každého slovenského mesta, nie z Ružomberka. Ale tu sa mi zase lepšie píše. Je to optimálne miesto, je tu príroda a pokoj.

Vo viacerých knihách zobrazujete divoké deväťdesiate roky na Slovensku. Čo poviete na súčasnú situáciu?

– V niektorých ohľadoch je to ešte horšie. Na uliciach už nie je toľko otvoreného násilia, ale systémovosť korupcie a miera morálneho rozkladu spoločnosti a štátu je ešte horšia a hlbšia ako vtedy. Mafiánska spodina už úplne splynula so štátnou elitou. Vtedy mala opozícia pod kontrolou časť úradov a mali sme aspoň akú-takú svetlú perspektívu. Teraz mám pocit, že celý štátny mechanizmus je ovládnutý zločincami a nevidno takmer žiadnu nádej na zlepšenie. Občianska spoločnosť je už vyčerpaná a apatická. Pomaly každý deň sa prevalí taká kauza, ktorá by za druhej Dzurindovej vlády spôsobila jej pád. Dnes to neohrozí ani ministra.

V poslednom čase sa znova vyhrocuje súboj medzi západným a východným svetom. Čoraz viac ľudí inklinuje na východ, hlavne k Rusku. Na ktorej strane ste vy?

– Vôbec nerozumiem tomu, že sa niekto utieka k Rusku. V západných krajinách je to v dnešnej dobe tiež drsné, ale predsa len je tam stále nejaká životná úroveň a rozvoj. V Rusku je stonásobne väčšia korupcia ako u nás, výraznejšia kriminalita, kratšia dĺžka života, nižšie platy a všeobecne nižšia životná úroveň ako na Slovensku. Nechápem, ako môže niekto toto pokladať za lepšiu možnosť.

Chodíte aj do Česka. V porovnaní so susedmi sme na tom ako?

– Je to tam iné. V mnohých oblastiach lepšie ako na Slovensku. Zrejme aj vďaka tomu, že majú dlhú hranicu s Nemeckom a Rakúskom. Tým pádom sú tam úplne iné kultúrne, ľudské aj trhové vplyvy. Je iné mať za susedov tieto krajiny, ako keď my máme Ukrajinu alebo Maďarsko. Pripadá mi to tak, že na Morave je hranica medzi západným a východným svetom. Hoci sa formálne hlásime k západu, veľkej mase ľudí je to tu cudzie. V Česku nie.


  1. ONLINE: Ružomberok z dolniakov bez bodu 269
  2. Ak chce mať vedec dobré výsledky, musí sa do svojej práce zaľúbiť 231
  3. Aká je strava v nemocniciach? Pýtali sme sa pacientov aj zdravotníkov 123
  4. Cestu pod Strečnom zrejme otvoria skôr ako koncom júla 87
  5. Budúcnosť nevyužívanej školičky je zatiaľ nejasná 60
  6. Univerzita sa od kotlebovcov dištancovala 31
  7. V dedine sa pre Strečno nedá prejsť cez cestu Foto 27
  8. Ruža vyhrala v Bergene, o týždeň nastúpi Evertonu 26
  9. Po dvoch zostupoch je Černová nazad v jednotke 26
  10. Farníci maľovali 7

Najčítanejšie správy

Ružomberok

ONLINE: Ružomberok z dolniakov bez bodu

MFK Ružomberok dnes zápasom v Zlatých Moravciach začal ligovú sezónu.

Ak chce mať vedec dobré výsledky, musí sa do svojej práce zaľúbiť

Známeho liptovského popularizátora vedy, prírodovedca a ornitológa ocenila Slovenská akadémia vied.

Aká je strava v nemocniciach? Pýtali sme sa pacientov aj zdravotníkov

Niektorí pacienti sa sťažujú, že strava v nemocniciach nemá nič spoločné so zdravou výživou. Prekáža im najmä biele pečivo, ale aj zastaralé receptúry prípravy jedál. Sú ale aj takí, ktorí majú dobré skúsenosti a myslia si, že nemocničná strava je chutná. Urobili sme medzi ľuďmi anketu a pýtali sme sa, aké majú skúsenosti. Na druhej strane sme oslovili aj dve liptovské nemocnice, aby sme sa dozvedeli, ako zdravotníci jedlo skutočne pripravujú.

Cestu pod Strečnom zrejme otvoria skôr ako koncom júla

Okrem kritického brala pracujú geológovia ešte na ďalších miestach.

Budúcnosť nevyužívanej školičky je zatiaľ nejasná

V centre Ružomberka chátra mestská budova. Kedysi sa v nej vzdelávali nadané deti, potom v nej malo byť klientske centrum. Dnes je prázdna a možno ju mesto nechá zbúrať.

Blízke regióny

FOTO: Donovaly otvárajú detský park, ktorý na Slovensku nemá obdobu

Počas leta sú Donovaly "hlavným mestom detí".

Vodiči pozor- panelovku medzi Diviakmi a Mošovcami úplne zatvoria

​​​​​​​Analýzy vzoriek starého betónu z panelovky ukázali, že podložie pod cestou musia stavbári ešte viac prehĺbiť. To bude mať za následok úplnú uzáveru trasy medzi dvomi obcami.

V Kľačianskej doline došlo k tragédii

Starší muž zahynul pri práci v lese.

Kraj sľubuje nové pracovné miesta

Takmer šesťtisíc nových pracovných miest pribudne v Žilinskom kraji. Jednou z investične zaujímavých lokalít je aj priemyselný park v Košťanoch nad Turcom.

Tadiaľto pôjdu v okolí Žiliny nové cyklotrasy

Pracuje sa na projektoch Vážskej, Kysuckej a Rajeckej cyklotrasy.

Všetky správy

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.

Silná búrka s krúpami sa prehnala východom

Vyčíňala v okrese Prešov, Humenné i Michalovce. Neobišla ani Košice.

Buďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom. Nič také v celej postkomunistickej Európe nenájdete.

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.

Kam vyraziť