Štvrtok, 17. august, 2017 | Meniny má Milica
Pridajte si svoje mesto

Husitská cirkev prežila na Liptove krátke, ale búrlivé obdobie

Husiti zažili za necelých sto rokov svojej existencie občianske nepokoje, prenasledovanie režimom, vyvlastnenie majetku, súdne spory, návrat a uzmierenie.

Interiér kostola Cirkvi československej husitskej v Liptovskej Osade.(Zdroj: Miro Gejdoš)

Založenie farnosti Cirkvi československej husitskej v Liptovskej Osade je pozoruhodný a miestami dramatický príbeh. Začína sa v prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia za prvej Československej republiky.

Väčšina obyvateľov Liptovskej Osady sa vtedy hlásila k rímskokatolíckej cirkvi, ktorá mala dominantné postavenie v celom dolnom Liptove. Miestny farár Maťašovský sa tešil veľkej obľube medzi veriacimi. Priatelil sa s tiež veľmi populárnym farárom z Ružomberka Andrejom Hlinkom. Horší vzťah mal však s diecéznym biskupom Jánom Vojtaššákom.

„Dostali sa do vzájomného sporu a nakoniec ich to priviedlo pred súd,“ priblížil historik Peter Vítek s tým, že vyvrcholením konfliktu bolo exkomunikovanie Maťašovského. „V roku 1925 mal farnosť v Osade prevziať kňaz Ďaďo, ale ľudia chceli svojho starého farára. Vznikli z toho veľké nezhody,“ dodal.

Prečítajte si tiež:Husiti predali v L. Osade svoj posledný kostol (+ FOTO)

Začiatky boli náročné

Maťašovský sa v roku 1926 rozhodol vstúpiť do nedávno založenej Cirkvi československej. Medzi ľuďmi mal taký vplyv a popularitu, že ho v priebehu roka nasledovalo zhruba tisíc veriacich.

„Bola to taká veľká udalosť, že kvôli nej prišiel do Liptovskej Osady zakladateľ a vtedajší najväčší predstaviteľ československej cirkvi – patriarcha Karel Farský,“ vysvetlil Vítek.

V roku 1928 novú cirkev schválili ružomberské úrady a získala pozemok na stavbu kostola. Postavili ho o štyri roky neskôr. Život konvertitov nebol vôbec jednoduchý. Dostávali sa do konfliktov s ostatnými obyvateľmi.


Posledný náboženský spor

„Mám 12 originálnych dopisov kňaza Maťašovského, v ktorých sa sťažuje, že jedni druhým otrávili vodu, že sa naháňali s vidlami, potom jeho starú mamu vyhnali z katolíckej fary a podobne. Došlo to tak ďaleko, že keď v roku 1931 pochovali na miestnom cintoríne do spoločného hrobu manželov, ženu cez noc vykopali a hodili cez plot cintorína len preto, že bola husitka,“ priblížil situáciu Jan Hradil, biskup Cirkvi československej husitskej.

Historik Peter Vítek označil spomínanú nevraživosť za posledné náboženské nepokoje v rámci Liptova.

Veľkým medzníkom husitskej cirkvi v našej krajine sa stal rok 1939, kedy ju ľudácky režim slovenského štátu zakázal a zhabal jej majetok. Vtedy mala na Slovensku 16 farností.

Počet veriacich rýchlo klesal a napokon nezostal v Liptovskej Osade na dlhé roky ani jeden.


Musíme hľadať to spoločné

„Prvého kňaza sme na Slovensko mohli poslať až v roku 1988,“ povedal biskup Hradil. Na osadskú faru prišiel duchovný s rodinou v roku 2005. Predchádzal tomu súd s obcou o navrátenie cirkevného majetku, teda kostola a fary. Aj keď miestni obyvatelia prijali navrátilcov bez problémov, husitskú komunitu sa im nepodarilo obnoviť.

„Keďže som biskupom pre Slovensko, usúdil som, že by sme sa do Liptovskej Osady nemali vracať v plnom rozsahu, lebo to v minulosti spôsobilo veľa zla. My by sme na kresťanstve mali hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje,“ zaujal stanovisko J. Hradil.

V súčasnosti sa už v obci nenachádza ani jeden člen československej cirkvi. Presťahovala sa aj rodina farára. Veriaci sa však chcú z času na čas vracať a stretávať v kostole, ktorý už opäť patrí obci, ale podľa zmluvy ho môžu aj naďalej príležitostne využívať pre svoje potreby.


Najčítanejšie správy

Ružomberok

Stodvaročnej Ružomberčanke blahoželal k sviatku aj minister

Sidónia Zdenka Vicenová má za sebou 42 rokov práce, ktorú zasvätila pomoci iným. O chorých sa starala aj v náročných podmienkach, keď sama nevedela, či sa dožije rána.

Ružomberok získal posilu

Do kádra MFK pribudol mladý hráč z VSS Košice.

V areáli Texticomu horela strecha

Požiar vznikol z otvoreného ohňa.

V škôlkach je viac miest ako detí, aj tak pribudne ďalšia

V Ružomberku vznikne nová škôlka. Okresné mesto bude mať dovedna 15 škôlok vrátane 
mestských, cirkevných aj súkromných.

Viaceré kamarátky nafúkali

V meste popíjala partia mladých. Zábavu im pokazili mestskí policajti.

Blízke regióny

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

V Žiline zrazil vlak 13-ročné dievča

O udalosti informovala facebooková stránka Policajti Žilina

Raky z kanála vymizli, na dne však bola škľabka

​​​​​​​Keď sa pred pätnástimi rokmi vypúšťal v Turci kanál Váhu, našli sa na jeho dne tisíce rakov. Tento rok tam nenašli ani jedného. Objavili ale škľabku riečnu.

Z Demänovky zmizla voda

Prázdne koryto riečky Demänovky zaskočilo domácich aj turistov. Namiesto horskej vody vidia suché okruhliaky.

V Belianskej doline zavalil strom robotníka, zasahovali horskí záchranári

Lesného robotníka počas prác v lesnom poraste v Belianskej doline zavalil strom. Na mieste zasahovali horskí záchranári.

Všetky správy

Plavčan vo štvrtok skončí, Danko chce štyri dni na premýšľanie (minúta po minúte)

Predseda SNS hovorí o potrebe obnoviť dôveru v koalícii.

Štyri vety, ktorými Fico odôvodnil koniec Plavčana. Hodia sa aj na Kaliňáka

Pokyn na výmenu ministra školstva z SNS Petra Plavčana zdôvodnil premiér Robert Fico aj bojom proti netransparentnému správaniu sa.

Reportér Týždňa Magušin: Videl som, ako Fico Danka prekvapil a rozčúlil

Redaktor Týždňa Michal Magušin sa so šéfom SNS Andrejom Dankom rozprával vo chvíli, keď sa dozvedel o pokyne na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS).

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

Ficov perfektný deň a Dankova estráda ega

Novinári sa prehrabávali v úlomkoch Dankovho poníženia, aby zistili, čo presne povedal.

Kam vyraziť