Piatok, 18. august, 2017 | Meniny má Elena, Helena
Pridajte si svoje mesto

Namiesto pokladu našli ošklbanú hus a slonie uši

V jaskyni Driny sa síce veľa ľudí nadrelo, ale názov nemá podľa toho, povedal František Bernadovič z Ružomberka, ktorý v nej štyri roky pracoval ako správca.

Ružomberčan František Bernadovič tridsaťpäť rokov pracoval na Správe slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši, ktorá vznikla v roku 1970 aj jeho zásluhou. Podieľal sa na výskumných aj záchranných prácach v mnohých jaskyniach, trinásť rokov viedol Oblastnú(Zdroj: ARCHÍV F. B.)

V jaskyni Driny sa síce veľa ľudí nadrelo, ale názov nemá podľa toho.

RUŽOMBEROK. Dozvedeli sme sa to od Františka Bernadoviča z Ružomberka, ktorý v nej štyri roky pracoval ako správca.

Prečo sa jaskyňa volá Driny?

- Nachádza sa blízko Smoleníc a uplynulo 80 rokov od jej objavenia. Pomenovali ju tak, pretože kopec, na ktorom je jaskyňa, sa volá Driny. Rástli na ňom drienky, ktoré v miestnom nárečí volajú drinky. Robí sa z nich výborná pálenka, drienkovica, ktorou náš bývalý prezident hostil zahraničné návštevy. Podľa legendy na kopci blízko jaskyne zápasil kedysi Hrajnoha s Jánošíkom, kto bude veliteľ zbojníckej družiny. Odvtedy tam vraj ani tráva nerastie. Legendy o zbojníkoch spôsobili, že veľa ľudí hľadalo v okolí ukryté poklady. Žiadne síce nenašli, ale aj vďaka hľadačom pokladov objavili jaskyňu.

Jaskyňu Driny objavili v júli 1929 Imrich Vajsábel a Ján Banič, syn vynálezcu padáka Štefana Baniča. Stretli ste sa s ním niekedy?

- So Štefanom Baničom nie, lebo zomrel v roku 1941, dva roky predtým, ako som sa narodil. Ale s jeho synom Jánom, ktorý urobil v jaskyni Driny veľa objavov a bol aj jej prvým správcom, som sa stretol viackrát. Rozprával mi o svojich jaskyniarskych zážitkoch aj o svojom otcovi. Narodil sa v Neštychu (dnes súčasť Smoleníc), v roku 1907 odišiel do Ameriky, v roku 1914 vynašiel padák, dal si ho patentovať a v roku 1920 sa vrátil na Slovensko. Vtedy na Smolenickom hrade, ktorý je blízko jaskyne Driny, prebiehala veľká výstavba. Štefan Banič tam robil v kameňolome streľmajstra a rôzne kamenárske práce. So svojím synom začal robiť aj prieskum jaskýň na Drinkovom vrchu a v okolí. Urobil aj odstrel, ktorý viedol k objavu veľkej vstupnej chodby do jaskyne Driny.

Ján Banič mi o otcovi často rozprával a dodnes ľutujem, že som si to nezapisoval. Hovoril mi aj o tom, ako sa s Imrichom Vajsábelom prví v júli 1929 spustili dolu 36-metrovým komínom na dno jaskyne Driny. Tadiaľ, samozrejme, návštevníci do jaskyne nechodia. Keď ju chceli sprístupniť, museli nájsť iný vchod. Zboku na skale našli puklinu, do ktorej vliezli občas líšky a iné zvieratá. Odstreľovaním otvor zväčšili a postupne sa prestrieľali až do jaskyne. Musela to byť naozaj drina, lebo v tom čase nemali takú techniku, ako je dnes. Po rokoch úmornej práce jaskyňu v júni 1935 sprístupnili pre verejnosť v dĺžke 175 metrov. Svietilo sa v nej karbidovými lampami. V súčasnosti je sprístupnených 410 metrov.

Kedy ste prišli do jaskyne Driny?

- V roku 1968 som sa prihlásil na konkurz a vyhral som. Stal som sa najmladším správcom jaskyne na Slovensku. Jaskyňu Driny vtedy spravovalo Západoslovenské múzeum, od roku 1970 prešli všetky jaskyne na Slovensku pod novovytvorenú Správu slovenských jaskýň.

Keď som prišiel do jaskyne Driny, bola vo veľmi zlom stave. Všade blato, elektroinštalácia zničená, úzke chodby, návštevníci sa z každej chodby vracali späť, lebo neboli prepojené, zokruhované. Stalo sa, že v jaskyni bolo aj sto ľudí, vypadla elektrina a museli sme ich po tme vyvádzať von. Ešte som tam nebol ani tri dni a už ma chceli zbiť. Prvé, čo som urobil bolo, že som dal vonku pod strom stôl, naň knihu prianí a sťažností a všetkým, čo nadávali, som povedal - píšte. Potom som triedil, čo je reálne, čo sa z toho dá urobiť a išiel som za riaditeľom Západoslovenského múzea Františkom Matouškom. Prijal moje návrhy, bol veľmi ústretový a v jaskyni sa začali rôzne práce. Preto bola v roku 1969 zatvorená. Urobila sa nová elektroinštalácia, vybetónovala väčšina chodníkov v jaskyni, upravila prístupová cesta, vybudoval nákladný výťah, ktorý slúži dodnes, spojovacia chodba, ktorá zokruhovala Chodbu spolupracovníkov a Beňovského chodbu, takže sa návštevníci nemuseli vracať na začiatok.

Vraj ste v jaskyni urobili aj Speleobar.

- Návštevníci sa sťažovali, že sú smädní a nemajú si kde kúpiť malinovku. Rozmýšľal som, kde by sa dalo urobiť nejaké občerstvenie. V skale blízko vchodu bola asi 36-metrová puklina, takzvaná malá jaskyňa. Napadlo mi, že by sa dala využiť. Ale najprv sme ju museli vyčistiť, lebo v nej bol nahádzaný všetok stavebný odpad, hádam, ešte od objavenia jaskyne - drevo, staré káble aj hrnce. Vyviezli sme odtiaľ dve nákladné autá odpadu. Puklinu sme rozšírili, vymurovali, dali izoláciu a vznikol tam sklad aj Speleobar. Dokončil sa v roku 1973 a funguje dodnes. Okrem nápojov v ňom predávajú aj niečo pod zub, vstupenky, pohľadnice, propagačné materiály a suveníry. Vzadu je sklenená tabuľa, cez ktorú vidno jaskynnú výzdobu. Je zaujímavo osvetlená. Stáva sa, hlavne na jar, že ľudia, ktorí sedia v speleobare a popíjajú kávičku, vidia za sklom visieť netopiere. To je rarita, ktorú asi nemajú nikde inde na svete.

Sú v jaskyni Driny aj iné rarity?

- Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku a návštevníci v nej môžu vidieť rôzne zaujímavé útvary: Babylonskú vežu, Trpaslíka, Spiacu Snehulienku, Ošklbanú hus, Karfiol či Tortovú sieň.

Niektoré chodby majú názvy po svojich objaviteľoch, napríklad Majkova sieň. Ján Majko, objaviteľ Domice a Anton Droppa, ktorý urobil dôkladný prieskum celého Smolenického krasu a jeho prácu v oblasti jaskyniarstva na Slovensku dodnes nikto neprekonal, urobili v jaskyni Driny veľký kus práce. V roku 1950 objavili nové priestory, ktoré nazvali Sieňou Slovenskej speleologickej spoločnosti. Cestou k tomuto objavu museli prejsť Chodbou nádeje aj Kanálom utrpenia. Tak ich nazvali sami.

Vy ste v jaskyni Driny tiež objavili nové priestory?

- Inicioval som prieskum, ktorého výsledkom bolo objavenie nových priestorov. Ako vedúci oblastnej skupiny Liptovský Mikuláš som doviedol do jaskyne Driny jaskyniarov z Liptova, robili sme pod útvarom, ktorý sa volá Organ. Veril som, že tam bude pokračovanie, dokonca som tam robil odstrel. Ale bolo tam veľa blata a hliny, mali sme krátke vrtáky, tak sme to nechali. Keď sa robil prieskum v roku 1987, upozornil som správcu, aby tam navŕtali aspoň dvojmetrové diery a odstrelili to. Urobili to, vyčistili a objavili takmer 30 metrov nových priestorov, ktoré pomenovali podľa správcu jaskyne Sládekova chodba.

Chcel by som zdôrazniť, že všetky jaskyne na Slovensku pomáhali sprístupňovať a objavovať dobrovoľní jaskyniari. Bez nich by doteraz mnohé sprístupnené neboli. Robili to s nadšením, zadarmo alebo za minimálnu mzdu. Boli to veľkí milovníci prírody, často jednoduchí ľudia, ale osobnosti, akých je málo. Pracovali v ťažkých podmienkach, v zime, blate, plazili sa v úzkych chodbách, riskovali. Nerobili to iba preto, aby objavili nové priestory a kvaple, ale hnala ich túžba objaviť tú krásu pre potešenie aj poučenie všetkých ľudí.

Mrzí ma, že súčasný riaditeľ Správy slovenských jaskýň na to zabudol a keď pred desiatimi rokmi rozdával zaslúžilým pracovníkom pamätné medaily, dobrovoľným jaskyniarom - členom Slovenskej speleologickej spoločnosti sa neušla. Ja som ju dostal, ale nedalo mi a keď som odchádzal do dôchodku, vrátil som mu ju. Povedal som, že by bolo vhodné venovať ju dobrovoľným jaskyniarom Slovenskej speleologickej spoločnosti.


  1. Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku Foto 13 848
  2. Deti z Rovne sa stále hrajú na kamienkoch 382
  3. V škôlkach je viac miest ako detí, aj tak pribudne ďalšia 172
  4. Stodvaročnej Ružomberčanke blahoželal k sviatku aj minister 53
  5. Budú nové bežecké preteky 38
  6. V Hrboltovej sa púšťajú do záchrany starých sýpok 26
  7. Policajti nachytali opité deti 25
  8. Belania pridali jednu kategóriu 23
  9. Sochy svätých vyrezali umelci z dreva spojeného so zemou 12
  10. V areáli Texticomu horela strecha 12

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku

Lúčanský vodopád na Liptove bol vyhlásený za Národnú pamiatku.

Deti z Rovne sa stále hrajú na kamienkoch

Po oprave priestoru medzi bytovkami na Rovni sa akosi zabudlo na malé deti. Tie sa pri nevyhnutej fantázii môžu zahrať 
nanajvýš na lavičkách.

V škôlkach je viac miest ako detí, aj tak pribudne ďalšia

V Ružomberku vznikne nová škôlka. Okresné mesto bude mať dovedna 15 škôlok vrátane 
mestských, cirkevných aj súkromných.

Stodvaročnej Ružomberčanke blahoželal k sviatku aj minister

Sidónia Zdenka Vicenová má za sebou 42 rokov práce, ktorú zasvätila pomoci iným. O chorých sa starala aj v náročných podmienkach, keď sama nevedela, či sa dožije rána.

Budú nové bežecké preteky

V okolí Ružomberka to tento rok športovo žije. Tradičné preteky tento rok doplnili nové a ďalší je na programe na začiatku septembra.

Blízke regióny

Väzňa, ktorý ušiel v Banskej Bystrici, chytili po pár hodinách (+ FOTO a VIDEO)

Podarilo sa im ho chytiť v obci Lukavica v okrese Zvolen, podiel má na tom aj šesťročný vlčiak Ubock.

Dvojici našli v aute drogy

Pravdepodobne marihuanu prevážali 39-ročná Mikuášanka a 21-ročný mladík z Ružomberka.

Na neslávnej betónke neďaleko Martina sa zdržíte, zastavia vás semafory

Výraznejšie dopravné obmedzenia sa pre rekonštrukčné práce začali vo štvrtok doobeda. Cesta medzi Príbovcami a Diviakmi sa z obvyklých 15 - 20 minút predĺži aj na polhodinu či 40 minút.

Polícia hľadá zlodejov, nepoznáte ich náhodou?

Chvíľka nepozornosti a peňaženka s dokladmi, peniazmi a bankomatovou kartou bola fuč. Problémy tým ale neskončili.

V belgickom Essene majú Žilinskú ulicu. Aj vďaka Petrovi Saganovi

Flámske mesto pomenovalo ulice v novej štvrti po partnerských mestách.

Všetky správy

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

Počet obetí útokov v Katalánsku sa zvýšil na 14.

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte)

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

Horúčavy končia, príde ochladenie aj dážď

Meteorologická jeseň sa začína už prvého septembra. Cez víkend sa prudko ochladí, počas pracovného týždňa sa vrátia letné teploty.

Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku

Lúčanský vodopád na Liptove bol vyhlásený za Národnú pamiatku.

V SNS vyčkávajú na Danka a mlčia, viaže ich zákaz zhora

Andrej Danko nezvládol situáciu, SNS na vstup do koalície nemala. Myslí si to jej bývalý člen Rudolf Pučík, ktorý Danka do politiky dostal.

Kam vyraziť