Piatok, 28. júl, 2017 | Meniny má Krištof
Pridajte si svoje mesto

Motorovou pílou sa spisovateľ odrezal od kníh s mafiánskou témou

Autorovi mafiánskych románov V tieni mafie a Čas dravcov vyšiel nedávno nový triler Nepriateľ štátu. Jozef Karika ju pri krste rozrezal motorovou pílou a spálil. Teraz si chce od mafiánov aj od písania oddýchnuť.

Jozef Karika sa narodil v roku 1978 v Brezne. Vyštudoval históriu a filozofiu. Pracoval ako redaktor mestskej televízie,v oddelení cestovného ruchu a marketingu na Mestskom úrade v Ružomberku a v súčasnosti podniká.Vydal dvanásť kníh. Je slobodný a žije(Zdroj: Dana Sudorová)

Aký je váš najnovší román a o čo v ňom ide?

- Nepriateľ štátu je nadupaný triler plný akcie a zákulisného diania, z ktorého sa čitateľom zakrúti hlava. Hlavnou postavou je opäť mafiánsky boss Michal Harvan používajúci tvrdé metódy podsvetia. Tentoraz sa boj o moc rozohrá na najvyššej štátnej aj politickej úrovni. Zatiaľ čo v predchádzajúcich knihách bol Harvan chladný stratég, teraz sa ocitne uprostred diania. Stratégiu si musí vytvárať pod obrovským tlakom, v krátkom čase a takpovediac za pochodu. Stoja proti nemu nielen politické esá, ale aj vojenskí profesionáli, agenti tajnej služby a špeciálne silové zložky.

Vaše predchádzajúce knihy šokovali kontroverznosťou, ale aj opismi sexu a násilia. Pokračuje Nepriateľ štátu v týchto šľapajách?

- Tento román považujem za najkontroverznejší z celej trilógie. Na slovenské pomery možno až príliš otvorene hovorí o skorumpovanosti politických špičiek, okrádaní národa pod pláštikom národovectva, manipulácii s verejnosťou, vzťahoch s Maďarmi, o prvom Slovenskom štáte, Hlinkovej garde a ďalších nebezpečných témach.

Čo okrem akcie a zimomriavok tento triler ponúka?

- V Nepriateľovi štátu sa zavŕšia osudy a vzťahy postáv, ktoré čitatelia poznajú z predchádzajúcich častí. Napríklad, vzťah Michala Harvana k Soni, malému dievčatku, ktoré si osvojil v závere Času dravcov. Zároveň sa tu rozhodne aj o posledných zvyškoch ľudskosti a citov, ktoré tomuto mafiánskemu bossovi ešte zostali. Nepriateľ štátu sa dá čítať aj ako samostatný triler s elektrizujúcim dejom a nečakanými zvratmi, dovolím si povedať, od prvej po poslednú stránku.

Myslíte si, že katastrofický scenár, aký v knihe opisujete, u nás naozaj hrozí?

- Asi všetci cítime, ako na Slovensku stúpa napätie. Politici hrajú svoje mocenské hry, bujnie korupcia a politikárčenie. Ozajstné spoločenské problémy sa buď neriešia, alebo sa zametajú pod koberec. Pokiaľ sa naša spoločnosť a najmä politici nespamätajú, je iba otázkou času, kedy aj u nás dôjde k nepokojom, výbuchom násilia a katastrofám.

Nepriateľ štátu je teda aj varovaním pred tým, čo sa môže stať?

- Čitatelia nazrú za oponu diania a možno uvidia veci, o ktorých doteraz nevedeli. Tieto informácie považujem za dôležité, lebo sa môžu dotýkať budúcnosti každého z nás.

Knihu ste vydali krátko po vyjdení knihy Čas dravcov. Venovali ste sa písaniu intenzívnejšie, alebo vám zostal nepoužitý materiál z predchádzajúcich kníh?

- Trojku som mal vymyslenú už po jednotke. Chcel som, aby to vyvrcholilo vo väčšom štýle a zábere. Písal som priebežne. Keď vyšla jednotka, dvojka už bola v rukopise a keď vyšla dvojka, v rukopise bola trojka. Ale teraz by som si chcel oddýchnuť, lebo som začal až veľmi chrliť.

Čomu sa budete venovať teraz?

- Podnikám v oblastiach, ktoré ma bavia dlhodobejšie. Ide o sociálne médiá a marketing v sociálnych médiách. To využívam na propagáciu vlastných kníh, ale robím to aj pre klientov. Venujem sa tiež konzultačnej činnosti, našťastie, nie som závislý len od písania.

Dalo by sa vyžiť iba z písania? Napríklad, ak by ste vydali dve knihy do roka.

- Podľa toho, čo komu stačí. Ak napíšete jeden bestseller ročne, tak sa v pohode dostanete na úroveň veľmi slušného platu v regióne Liptova. Z dvoch kníh ročne, ak sú to bestsellery, sa môžete pohybovať niekde medzi dvoma až troma tisícami eur mesačne.

Zaoberali ste sa aj takou myšlienkou, že by ste iba písali?

- Mňa iba to neláka. Podnety treba niekde čerpať a keby som len sedel a písal, nemám ich toľko.

Je váš mafiánsky celok uzavretý, alebo máte už teraz vymyslené pokračovanie?

- Niečo by sa ešte dalo vymyslieť. Ústrednou myšlienkou tých kníh bolo, že každá sa odohráva akoby o mocenskú úroveň vyššie, lebo Harvan stále stúpa. Bolo by logické postupovať ešte vyššie, ale v tejto chvíli by som si chcel od tejto témy oddýchnuť, lebo s Harvanom žijem v hlave už tri roky.

Stáva sa z vás teda Michal Harvan?

- On bol od začiatku z časti autobiografický. Teda to, čo sa týka jeho vývinu, ale nie mafiánskych záležitostí. Aspoň dúfam (smiech). Ale ovplyvňuje, pretože na čo myslíme, na nás pôsobí. Je jedno, či sú to peniaze, sex, alebo literárna postava.

Nepriateľa štátu ste pokrstili motorovou pílou. Aký je za tým odkaz?

- Pri písaní sa usilujem, aby moje knihy mali rázny a brutálny efekt ako rezanie pílou. Snažím sa, aby sa môj štýl zarezával do čitateľa. Motorová píla je od puberty mojím symbolom. Vždy sa objavuje v momentoch zlomu. Zlomový bol film Texaský masaker motorovou pílou, lebo ho zakázali. Zlomová bola aj počítačová hra Doom, kde sa pílili protivníci. V deväťdesiatych rokoch to bola prevratná novinka. Bol to životný štýl miliónov ľudí. Ďalším významom krstu knihy motorovou pílou bolo odrezanie sa od trilógie aj mafiánskej tematiky.

Dalo by sa povedať, že s každou knihou pritvrdzujete. Jazyk ste síce trochu zmiernili, v poslednej knihe už nie je toľko vulgarizmov ani drastických scén. Na druhej strane tie, čo tam sú, stoja za to. Napríklad, zbrusovanie zubov stolárskym pilníkom. Pri čítaní o niečom takom musia bolieť zuby každého.

- Nepriateľa štátu som chcel oproti predošlým knihám trocha zmeniť. Neopisoval som sex a násilie často a podrobne. Ani jazyk tam nie je až taký drsný. Chcel som, aby to vyvolalo takýto dojem z čo najmenších opisov. Sú tam skôr náznaky. Aj zbrusovanie zubov a iné formy mučenia tiež nie sú opisované detailne. Autorsky ma veľmi teší, ak to na čitateľa pôsobí a má z toho zimomriavky.

Kde prichádzate na všetok ten sadizmus? Pôsobíte skôr neškodným dojmom.

- Veľa násilných scén sú skryté odkazy na filmy a iné knihy.

Priznajte, aké formy sadizmu ste vymysleli sami? Napríklad, vybité zuby poukladané pri mŕtvole do tvaru srdca?

- To bol môj nápad. K tomu sa hlásim.

Podľa toho, o čom všetkom píšete, ste si museli naštudovať veľmi veľa odborných vecí. Detailne opisujete zbrane, vojenskú techniku, ale aj taktiku a podobne.

- Som rád, ak to tak pôsobí, lebo cieľom beletrie je vytvárať ilúziu presvedčivosti. Pri písaní Nepriateľa štátu som veci ako zbrane a vojenské postupy konzultoval s ľuďmi z armády. To už je skoro novinárska práca. Ak má byť písanie presvedčivé, musí zahŕňať aj časť novinárskej činnosti.

Píšete pre uspokojenie svojej vnútornej potreby, alebo chcete ukázať svoj talent a zarobiť na ňom?

- Prvá kniha mi vyšla v roku 2003. Spolu som napísal dvanásť kníh, z čoho beletristické sú len posledné tri. Písanie ako forma vyjadrenia mi je prirodzené. Robil som to dávno predtým, ako to bolo komer– čne úspešné. Päťkrát viac času som strávil komerčne nezaujímavým písaním. Prostredníctvom písania dávam navonok svoje vnútro a komunikujem so svetom. Komerčný efekt je príjemný, ale keby bol smerodajný, mám už pripravenú ďalšiu knihu. A nemám.

Z vašich kníh ide veľká černota a pesimizmus. Vnímate všetko tak zle, ako píšete?

- Každý má nejaké životné etapy, kedy je veselší a kedy pochmúrnejší. Ja sa pokladám za pozitívneho človeka. Mám rád humor, zábavu a ľahké veci. Ale temná stránka je v každom. Písanie je pre mňa práca s tým tieňom, aby som to horšie nemusel zažívať v realite. Podľa Junga človeka tým viac ovplyvňuje jeho horšia stránka, čím sa ňou menej zaoberá.

Aj napriek všetkému sa vo vašich príbehoch nájdu malé záblesky optimizmu.

- Snažím sa, aby postavy neboli čierno-biele. Zlí mafiáni a dobrí policajti. Každá postava je plastická, lebo ani mafiáni nie sú len zlí a tupí ľudia. Majú aj ľudskú stránku a dobré vlastnosti. To nie je pre nič za nič, že keď v Seredi zomrie mafiánsky boss, tak na pohreb príde štyritisíc ľudí. A pritom sú to obyčajní ľudia, ktorí ho majú radi. V Taliansku tiež ľudia milujú mafiánskych donov. Aj Pabla Escobara národ miloval a nebolo to len preto, že si ich kupoval. Mafia totiž v niektorých krajinách a u nás v niektorých regiónoch, žiaľ, supluje to, čo by mal zabezpečovať štát.

Venujete sa závažnej téme. Určite vás to stálo veľa energie. Od koho cítite najväčšiu podporu?

- Pri písaní asi od nikoho (smiech). Je to intímna činnosť, že pokiaľ nemám niečo napísané, tak sa o tom s nikým ani nerozprávam.

Takže keď píšete, nevedia o tom ani vaši najbližší?

- Nie. Až keď mám hotový rukopis.

Vaše knihy čítajú desaťtisíce ľudí. Cítite zodpovednosť za to, čo napíšete?

- Často o tom premýšľam, lebo vidím, že to nie je sranda. Čítajú to aj mladí a nejako to na nich vplýva. Už sa mi stalo, že mi napísali, aké sú to perfektné knihy a čítajú ich pre brutalitu. Sú to chalani z pouličných partií, čo tie bitky naozaj zažívajú. Je to dvojsečné, lebo na jednej strane čítajú knihy, a to je zázrak, no na druhej strane môžu tie opisy násilia brať ako návod. Ale to je problém všetkého, čo vytvoríme. Výrobca nožov tiež nie je zodpovedný za vraždu, ktorá sa ním spácha.


  1. Štyri dediny žiadajú svetelnú križovatku 909
  2. Ruža prehrala smolným gólom, pod Čebraťom bude tuhý boj 819
  3. Hlavu operujú bez toho, aby museli otvoriť lebku 383
  4. Stredoškolský internát čaká kompletná oprava 111
  5. Pri Martinčeku plánuje operátor vysoký vysielač 72
  6. V Ľubochnianskej doline sa zranil lesný robotník 56
  7. Pod Mont Blancom spadol bývalý černovský kňaz 31
  8. Nákladný vlak zrazil muža 22
  9. Pod hradom Likava finále nečakane bez domácich 20
  10. Diaľničiari vypísali súťaž na rýchlostnú cestu pri Ružomberku 20

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Štyri dediny žiadajú svetelnú križovatku

Obyvatelia troch dolnoliptovských dedín majú problémy s výjazdom na hlavnú cestu. Premávka je taká prehustená, že sa so žiadosťou o pomoc obrátili aj na ministerstvo. Nepochodili.

Ruža prehrala smolným gólom, pod Čebraťom bude tuhý boj

V Liverpoole hrala Ruža veľmi dlho vyrovnaný zápas. Po smolnom góle budú mať v odvete oba celky stále o čo hrať.

Hlavu operujú bez toho, aby museli otvoriť lebku

Operácie hlavy sú vďaka modernému navigačnému systému bezpečnejšie a šetrnejšie.

Stredoškolský internát čaká kompletná oprava

Žilinská župa investuje do opravy internátov v kraji viac ako tri milióny eur. Medzi tými, ktoré čaká úplná rekonštrukcia, je aj ružomberský internát.

Pri Martinčeku plánuje operátor vysoký vysielač

Domáci sa obávajú škodlivosti vysielača aj toho, že 40-metrov vysoký stožiar pokazí pohľad na obec.

Blízke regióny

Národný park po slovensky. Najskôr asfalt, potom kola a hamburgery

Do Gaderskej doliny prúdi čoraz viac turistov. Zdá sa, že podnikavci chcú pre nich postaviť bufet v treťom pásme ochrany národného parku.

V Žiline sa na šesť dní zastaví unikátny Légiovlak

Posádka vlaku bude návštevníkov sprevádzať v dobových uniformách.

Podchod pri Tulipe sa zazelenal, aktivisti premaľovali čarbanice

​​​​​​​Skupinka mladých aktivistov skultúrnila frekventovaný podchod popod martinskú železničnú trať. Grafitmi zničené steny sú hneď krajšie.

Škaredú zastávku si príroda skrášlila sama

​​​​​​​Ošarpaný autobusový prístrešok pri martinskej sokolovni by potreboval súrnu výmenu. Raritou však je, že má zelenú strechu.

Kráska z Valče presadla na silnejšiu motorku

Talentovaná moto-krosárka Silvia Koričárová z Valče je po dvoch kolách pohára Slovenskej motocyklovej federácie na priebežnom treťom mieste.

Všetky správy

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

Celá výpoveď Marka Dalíka: Výboh vystupoval ako najbližší Ficov človek

Denník SME zverejňuje nahrávku celej výpovede lobistu Marka Dalíka o kauze Pandur. Za hlavného aktéra v nej označil Miroslava Výboha.

Sagan fanúšikom: Uvidíme sa v Krakove

Petra Sagana čakajú prvé preteky po Tour de France. Do Poľska ho prídu povzbudiť stovky slovenských fanúšikov.

Vedci ukázali, aké majú ľudia nezvyčajné sexuálne túžby

Štúdia naznačila, že rozdiel medzi mužmi a ženami nie je veľký.

Július Barczi, 32 rokov, Rožňava, práca: riaditeľ múzea Betliar a hradu Krásna Hôrka

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu

Kam vyraziť