Piatok, 28. júl, 2017 | Meniny má Krištof
Pridajte si svoje mesto

Zaujímavú priemyselnú architektúru zbúrajú

Za hospodársky a spoločenský rozvoj vďačí Ružomberok priemyslu. Jedným zo svedkov rozvoja sú budovy, v ktorých sa rodila moderná výroba papiera v areáli Solo. Práve na tie dostal ich vlastník povolenie na zbúranie.

Administratívna budova je nositeľkou historických hodnôt. Aj keď je povolenie na asanáciu platné, papierne u nezbúrajú.(Zdroj: ARCHÍV PAMIATKOVÉHO ÚRADU)

RUŽOMBEROK. Ružomberský stavebný úrad vydal rozhodnutie o povolení asanácie, teda zbúrania, pre viac ako tri desiatky budov v areáli Solo. Medzi nimi sú dielne, výrobné haly, sklady, ale aj nedávno zrekonštruované riaditeľstvo.

Majiteľom pozemkov, a teda aj budov, je spoločnosť Mondi SCP, ktorá dostala povolenie na odstránenie väčšiny stavieb, v ktorých kedysi prekvital papierenský priemysel. Búracie práce by mala spoločnosť dokončiť do leta 2016.

Napriek súhlasu stavebného úradu spoločnosť tvrdí, že v areáli nevznikne holá pláň a budovy nezrovná so zemou. „Asanácia sa týka len tých stavieb, ktoré ohrozujú bezpečnosť ľudí a sú v nevyhovujúcom technickom stave,“ potvrdil Ľubomír Čech, hovorca spoločnosti. Zároveň však dodal, že riaditeľstva sa bagre nedotknú.

Múzeum výroby papiera zatiaľ nebude

Spoločnosť pred časom uvažovala o prevádzkovaní múzea výroby papiera, ktoré v Ružomberku siaha až do 17. storočia. Vhodné priestory by mohla nájsť, napríklad, v budove riaditeľstva, ktorá má historickú hodnotu.

„Momentálne neuvažujeme, že by sme takéto múzeum prevádzkovali sami. Svoju činnosť potrebujeme v plnej miere sústrediť na výrobu a predaj papiera v nie jednoduchej situácii na trhoch,“ dodal Čech.

Ľudia, ktorí majú záujem o históriu ružomberského papiera, môžu zatiaľ svoju zvedavosť utíšiť iba v expozícií Liptovského múzea.

Solo nechráni pamiatkový zákon

Budovy v areáli Solo nie sú v zozname národných kultúrnych pamiatok a ani ich Pamiatkový úrad nevytipoval na zaradenie do tohto zoznamu. Nie sú ani v evidencii pamätihodností mesta Ružomberok. Napriek tomu sú medzi nimi aj také, ktoré sú zaujímavé svojou architektúrou a históriou.

„Z existujúcich stavebných objektov, nachádzajúcich sa v areáli Solo, má nesporne historickú hodnotu súčasná administratívno-prevádzková a čiastočne aj jedna z výrobných budov,“ povedal Peter Kulašík z ružomberského pracoviska Krajského pamiatkového úradu.

Sú ošarpané a ekonomicky nepríťažlivé

Stavby, v ktorých vznikla moderná výroba papiera v meste, teda zrejme stretne rovnaký osud, ako väčšinu pamiatok industriálnej architektúry, ktoré majú smolu, že nie sú pod ochranou paragrafov. V priebehu rokov stratili lesk, peniaze na ich obnovu sa hľadajú ťažko a je ekonomicky výhodnejšie ich zbúrať, hoci sú súčasťou histórie.

„Staré budovy, ktoré boli v minulosti dôležité pre priemysel a život mesta, sú súčasťou kultúrneho dedičstva a tvoria identitu urbanizovaného územia. V prípade industriálnej architektúry mesta Ružomberok o to viac, že súvisia s dejinami mesta,“ povedal P. Kulašík.

Na ochranu by malo myslieť aj mesto

Od doby svojho vzniku po postupný ekonomický nárast produkcie bol priemysel impulzom hospodárskeho a spoločenského rozvoja mesta. „Industriálna architektúra 19. a 20. storočia je svedkom doby, v ktorej bol priemysel jedným z nezanedbateľných mesto-tvorných prvkov,“ spresnil pamiatkar.

O zachovanie industriálnej architektúry by sa mala preto starať v prvom rade samospráva, ktorá by sa mala snažiť o jej začlenenie do organizmu mesta.

„Program uchovania industriálneho dedičstva by mal byť v prípade Ružomberka začlenený do zásad ekonomického a kultúrno-spoločenského rozvoja mesta,“ povedal Kulašík a odcitoval ružomberského rodáka, profesora a architekta Štefana Šlachtu: „Nie je to len o paragrafoch, je to najmä o kultúrnosti a vzťahu k hodnotám a dedičstvu“.

Stojí na mieste medeného hámra

S výrobou papiera začali v Ružomberku už v 17. storočí v malej prevádzke na výrobu ručného papiera. Na tradíciu nadviazal Jakub Klein, ktorý sa považuje za otca priemyselnej výroby papiera v Ružomberku.

Predchodca dnešného Sola vyrástol prestavbou medeného hámra na pravom brehu Revúcej v rokoch 1889 až 1893. Továreň neskoršie zmenila majiteľa a prešla výraznou rekonštrukciou a rozšírením. V roku 1910 tam pracovalo približne sedemsto ľudí. V roku 1936 podnik účastinári odpredali koncernovému podniku živnostenskej banky Solo, spojené akciové sirkárny a lučebné továrny v Prahe. Následne fabrika prešla reorganizačnými zmenami až po akciovú spoločnosť Mondi SCP.


  1. Štyri dediny žiadajú svetelnú križovatku 909
  2. Ruža prehrala smolným gólom, pod Čebraťom bude tuhý boj 819
  3. Hlavu operujú bez toho, aby museli otvoriť lebku 383
  4. Stredoškolský internát čaká kompletná oprava 111
  5. Pri Martinčeku plánuje operátor vysoký vysielač 72
  6. V Ľubochnianskej doline sa zranil lesný robotník 56
  7. Pod Mont Blancom spadol bývalý černovský kňaz 31
  8. Nákladný vlak zrazil muža 22
  9. Pod hradom Likava finále nečakane bez domácich 20
  10. Diaľničiari vypísali súťaž na rýchlostnú cestu pri Ružomberku 20

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Štyri dediny žiadajú svetelnú križovatku

Obyvatelia troch dolnoliptovských dedín majú problémy s výjazdom na hlavnú cestu. Premávka je taká prehustená, že sa so žiadosťou o pomoc obrátili aj na ministerstvo. Nepochodili.

Ruža prehrala smolným gólom, pod Čebraťom bude tuhý boj

V Liverpoole hrala Ruža veľmi dlho vyrovnaný zápas. Po smolnom góle budú mať v odvete oba celky stále o čo hrať.

Hlavu operujú bez toho, aby museli otvoriť lebku

Operácie hlavy sú vďaka modernému navigačnému systému bezpečnejšie a šetrnejšie.

Stredoškolský internát čaká kompletná oprava

Žilinská župa investuje do opravy internátov v kraji viac ako tri milióny eur. Medzi tými, ktoré čaká úplná rekonštrukcia, je aj ružomberský internát.

Pri Martinčeku plánuje operátor vysoký vysielač

Domáci sa obávajú škodlivosti vysielača aj toho, že 40-metrov vysoký stožiar pokazí pohľad na obec.

Blízke regióny

Národný park po slovensky. Najskôr asfalt, potom kola a hamburgery

Do Gaderskej doliny prúdi čoraz viac turistov. Zdá sa, že podnikavci chcú pre nich postaviť bufet v treťom pásme ochrany národného parku.

V Žiline sa na šesť dní zastaví unikátny Légiovlak

Posádka vlaku bude návštevníkov sprevádzať v dobových uniformách.

Podchod pri Tulipe sa zazelenal, aktivisti premaľovali čarbanice

​​​​​​​Skupinka mladých aktivistov skultúrnila frekventovaný podchod popod martinskú železničnú trať. Grafitmi zničené steny sú hneď krajšie.

Škaredú zastávku si príroda skrášlila sama

​​​​​​​Ošarpaný autobusový prístrešok pri martinskej sokolovni by potreboval súrnu výmenu. Raritou však je, že má zelenú strechu.

Kráska z Valče presadla na silnejšiu motorku

Talentovaná moto-krosárka Silvia Koričárová z Valče je po dvoch kolách pohára Slovenskej motocyklovej federácie na priebežnom treťom mieste.

Všetky správy

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

Celá výpoveď Marka Dalíka: Výboh vystupoval ako najbližší Ficov človek

Denník SME zverejňuje nahrávku celej výpovede lobistu Marka Dalíka o kauze Pandur. Za hlavného aktéra v nej označil Miroslava Výboha.

Sagan fanúšikom: Uvidíme sa v Krakove

Petra Sagana čakajú prvé preteky po Tour de France. Do Poľska ho prídu povzbudiť stovky slovenských fanúšikov.

Vedci ukázali, aké majú ľudia nezvyčajné sexuálne túžby

Štúdia naznačila, že rozdiel medzi mužmi a ženami nie je veľký.

Július Barczi, 32 rokov, Rožňava, práca: riaditeľ múzea Betliar a hradu Krásna Hôrka

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu

Kam vyraziť