Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia
Pridajte si svoje mesto

Na budove väznice odhalili pamätnú tabuľu

Pamätnú tabuľu venovanú politickým väzňom, ktorých komunistický režim nespravodlivo väznil a vyšetroval v ružomberskej väznici, odhalili na budove Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku.

Pred pamätnou tabuľou vzdali úctu ľuďom, ktorí boli počas totality nespravodlivo väznení.(Zdroj: BEATA CHRENKOVÁ)

RUŽOMBEROK. „Obetí komunistického režimu bolo veľmi veľa a nikto z nich by nemal zostať zabudnutý. Keby sme sa pokúsili vypísať ich mená, iste by sme ich nezistili všetkých. Táto pamätná tabuľa je aspoň morálnou rehabilitáciou ich všetkých,“ povedal člen predsedníctva Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Peter Sandtner.

Tabuľu odhalili riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobodu v Ružomberku Anton Majzel a za KPV Andrej Dvorecký, ktorého sestra Nora aj otec Ján tu boli väznení.

„Ľudia, ktorí si napriek hroziacim represáliám stoja za svojím názorom, vierou alebo myšlienkou a verejne ju obhajujú proti totalitnému zriadeniu, je jedno, či proti fašistickému alebo komunistickému, si zaslúžia našu úctu,“ povedal A. Majzel.

Tabuľu požehnal biskupský vikár Zboru väzenskej a justičnej stráže SR Bartolomej Juhás, ktorý predtým celebroval svätú omšu za obete komunistického režimu vo Farskom kostole sv. Ondreja.

Neľudské zaobchádzanie

Na svoj pobyt v ružomberskom väzení zaspomínal Milan Sojka. V ružomberskej väznici strávil sedem mesiacov aj svoje 20. narodeniny. A prečo sa do nej dostal?

„Boli sme kamaráti s tými, ktorí nechceli vstúpiť do družstva, nepáčilo sa nám, čo sa v 50. rokoch u nás dialo a začali sme pripravovať útek za hranice. Ale pravdepodobne nás niekto zradil, lebo nás pochytali skôr, ako sme sa stretli.

Zo všetkých síl sme sa snažili byť pozitívne psychicky naladení, ale fyzické tresty, neľudské zaobchádzanie a vyšetrovacie metódy aj tých naj-odolnejších strašne deprimovali. Hlavne nedostatok spánku ma zabíjal, výsluchy celé noci, stále dokola. Nevážil som ani 50 kíl.“

Z ružomberskej väznice ho odviezli do uranových baní v Jáchymove, kde pracovalo veľa politických väzňov. Volali ich mukli, čo znamenalo muž určený k likvidácii a zaobchádzali s nimi horšie ako so zlodejmi a vrahmi. Mnohí jáchymovské peklo neprežili alebo mali trvalé následky.

Zima, hlad, týranie a ťažká fyzická práca sa podpísali aj pod zdravotný stav Milana Sojku, ktorý sa opieral o francúzsku barlu. „Keď ma po rokoch pustili na slobodu, ťažko som si hľadal prácu, politického väzňa nikto nechcel. Asi pätnásťkrát som musel zmeniť zamestnanie. Po zmene režimu som sa dožil rehabilitácie, ale aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že nás rehabilitovali tí istí, ktorí nás predtým súdili. Som rád, že tá hrozná doba je už minulosťou a dúfam, že sa už nič podobné nezopakuje.“

Šestnásť rokov za mrežami

Na odhalenie pamätnej tabule prišiel až z Čiech, kam sa presťahoval, aj Dobroslav Pustaj, ktorý žil v Ružomberku. V roku 1952 ho odsúdili na 25 rokov za vlastizradu a špionáž.

„Bol som organizátorom hnutia Slobodné Československo. Išlo nám len o ľudské práva, slobodu prejavu a vierovyznania, a za to som strávil za mrežami dlhých šestnásť rokov, polovicu v samoväzbe v Leopoldove, potom v pražskej Ruzyni, Jáchymove a k tomu ešte dvadsať rokov perzekúcií. Mám veľmi smutné spomienky, ale keď som chcel žiť, musel som to všetko vydržať,“ povedal D. Pustaj.

Do ružomberskej väznice zatvorili mnoho nevinných ľudí, ktorí viac či menej otvorene nesúhlasili s režimom. Stačilo, ak mali v rodine kňaza, kamaráta v zahraničí, počúvali zahraničnú rozhlasovú stanicu alebo ich udal závistlivý sused.

Viliam Mitošinka opísal svoje zážitky v knihe Pamäti kňaza. Keďže odmietal vypovedať a priznať sa, dozorca mu vzal okuliare aj keď bol po operácii oka a preradil ho na celu k psychicky chorému boxerovi, ktorý ho fyzicky napadol.

Písal básne hrebeňom

Vo väzení v Ružomberku sa ocitol aj akademický maliar Ladislav Záborský. Vtedajším mocipánom sa asi nepáčil jeho obraz Kristus a robotník, na ktorom robotník namáhavo ťahá banský vozík a pred ním Kristus svoj kríž.

L. Záborský písal vo väzení básne. Keďže nemal pero ani papier, písal ich zubom vylomeným z hrebeňa na dno cínového lavóra, ktoré predtým natrel mydlom. Do večera sa báseň naučil naspamäť a tak sa to opakovalo. Napísal ich asi tridsať a štyri roky si ich každý deň vo väzení opakoval, aby ich nezabudol.

Po prepustení z väzenia ich prepísal na papier a neskôr vydal. Dve zazneli aj pred novoodhalenou pamätnou tabuľou v Ružomberku.

Osemnásťročný zomrel vo väzení

Zazneli aj mená viacerých obetí totalitného režimu, ktorí strávili istý čas v ružomberskej väznici. Aj meno 18-ročného Ivana Roštára, brániaceho pred zatknutím Viktora Trstenského na fare v Dolnom Kubíne, ktorý vo väzení aj zomrel ako jeden z najmladších väzňov. Mladých ľudí v nej väznili aj v 80. rokoch minulého storočia iba preto, že prenášali cez poľské hranice náboženskú literatúru.

Okrem členov KVPS, ktorí pietnu spomienku zorganizovali, sa na nej zúčastnili aj zástupcovia Svetového združenia bývalých československých politických väzňov (SZČPV), Politických väzňov - Zväzu protikomunistického odboja (PV ZPKO), Slovenského zväzu vojenských táborov nútených prác – pomocných technických práporov (VTNP –PTP), viceprimátor Ružomberka Stanislav Bella, europoslankyňa Anna Záborská a ďalší, ktorí vzdali hold obetiam komunistického režimu.

Bol medzi nimi aj Matúš Demko, režisér dokumentárneho filmu 22 hláv o prenasledovaných aj popravených politických väzňoch Bernardovi Jaškovi z Černovej a Pavlovi Kalinajovi. Najmladším účastníkom podujatia bol iba 5-mesačný Michal Buchta.

Nechýbala ani predsedníčka ružomberskej regionálnej pobočky PV ZPKO Mária Šidová, ktorá koncom 50. rokoch strávila rok vo väzení za podvratnú činnosť. Jej manžela Leopolda Šidu, organistu, dirigenta chrámového spevokolu Andrej, ktorý aktívne pôsobil proti totalitnému režimu, odsúdili za velezradu na 25 rokov.

V Liptove je päť tabúľ venovaných politickým väzňom komunizmu: popraveným Bernardovi Jaškovi v Černovej, Tomášovi Chovanovi v Hubovej, Bernardovi Nemčekovi v Likavke, prenasledovanému kňazovi Pavlovi Horskému vo Vlkolínci a katolíckym veriacim, ktorí bránili svojho kňaza v Komjatnej.


  1. Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku Foto 7 875
  2. Deti z Rovne sa stále hrajú na kamienkoch 311
  3. V škôlkach je viac miest ako detí, aj tak pribudne ďalšia 119
  4. Cez víkend by nás mal potrápiť výdatný dážď 61
  5. Budú nové bežecké preteky 48
  6. Stodvaročnej Ružomberčanke blahoželal k sviatku aj minister 48
  7. Policajti nachytali opité deti 20
  8. Belania pridali jednu kategóriu 18
  9. V Hrboltovej sa púšťajú do záchrany starých sýpok 13
  10. Dvojici našli v aute drogy 12

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku

Lúčanský vodopád na Liptove bol vyhlásený za Národnú pamiatku.

Deti z Rovne sa stále hrajú na kamienkoch

Po oprave priestoru medzi bytovkami na Rovni sa akosi zabudlo na malé deti. Tie sa pri nevyhnutej fantázii môžu zahrať 
nanajvýš na lavičkách.

V škôlkach je viac miest ako detí, aj tak pribudne ďalšia

V Ružomberku vznikne nová škôlka. Okresné mesto bude mať dovedna 15 škôlok vrátane 
mestských, cirkevných aj súkromných.

Cez víkend by nás mal potrápiť výdatný dážď

Hydrometeorológovia vydali pre oba liptovské okresy výstrahy pre silný dážď a z neho hroziace povodne.

Budú nové bežecké preteky

V okolí Ružomberka to tento rok športovo žije. Tradičné preteky tento rok doplnili nové a ďalší je na programe na začiatku septembra.

Blízke regióny

Dvojici našli v aute drogy

Pravdepodobne marihuanu prevážali 39-ročná Mikuášanka a 21-ročný mladík z Ružomberka.

Na neslávnej betónke neďaleko Martina sa zdržíte, zastavia vás semafory

Výraznejšie dopravné obmedzenia sa pre rekonštrukčné práce začali vo štvrtok doobeda. Cesta medzi Príbovcami a Diviakmi sa z obvyklých 15 - 20 minút predĺži aj na polhodinu či 40 minút.

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Na Sklabinskom hrade budú hradné slávnosti

Návštevníci slávnosti počas kultúrneho programu nazrú aj do tajomstiev šermu. Program spríjemní dobová hudba súboru Musicantica Slovaca,

Všetky správy

Útočník pobodal vo fínskom Turku niekoľko ľudí, dvaja neprežili

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej šesť ľudí.

Michal Gučík o návšteve Danka: Možno mám len dobrý kávostroj

O vypovedaní koaličnej zmluvy som sa dozvedel z médií, hovorí pre SME podnikateľ Michal Gučík, ktorého označujú za radcu Andreja Danka.

SNS skúšajú posunúť slovenské "zvyklosti", doplatia na svoju nenažranosť

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú hlboko pod úrovňou civilizovaného sveta.

Horúčavy končia, príde ochladenie aj dážď

Meteorologická jeseň sa začína už prvého septembra. Cez víkend sa prudko ochladí, počas pracovného týždňa sa vrátia letné teploty.

Kam vyraziť