Sobota, 22. júl, 2017 | Meniny má Magdaléna
Pridajte si svoje mesto

Cez deň obsluhoval stroje, po práci sochárčil

Pred 120 rokmi sa narodil činorodý liptovský umelec, sochár Viktor Mydlo. Niekdajšieho tehliara ctí Ružomberok ako majstra sochára.

Súsošie sv. Jozefa s dieťaťom nad mauzóleom v Ružomberku, ktoré je dominantou námestia, vytvoril majster Mydlo už v roku 1924.(Zdroj: MSÚ RUŽOMBEROK)

RUŽOMBEROK. Koncom minulého roka sme si mohli pripomenúť výročie narodenia jednej zaujímavej umeleckej osobnosti Liptova.

Akademickým titulom sa síce nehonosil, ale svojimi tvorivými silami prispel do dejín slovenského výtvarného umenia a má svoje miesto v kultúre Slovenska. Viktor Mydlo sa narodil štyri dni pred Vianocami, 20. decembra 1895 na Donovaloch – Mistríkoch. V práci prežil celý svoj bohatý a plodný život, umrel v Ružomberku ako vyše 82-ročný 28. augusta 1978.

Do jeho rodiny patrili a patria mnohé významné osobnosti, napríklad vnuk, akademický maliar Svetozár Mydlo (1948 – 2014), redaktor a publicista Oldrich Mydlo, riaditeľ bývalých ružomberských Bavlnárskych závodov, kultúrny pracovník a publicista Artúr Mydlo, publicista, tajomník Literárneho klubu ružomberských spisovateľov a ekologický aktivista Marián Mydlo, výtvarník a historik umenia prof. Ľubomír Longauer (1948) či básnik a prekladateľ Ján Donoval – Tichomír Milkin (1864 až 1920).

Svoje pocity zhmotnil do dreva aj hliny

V rodných Donovaloch vychodil Viktor Mydlo tri triedy ľudovej školy. Potom ho otec vzal so sebou do Podbrezovej, aby chlapec poznal svet. Spoznal, a to vykorisťovanie a neľudské životné podmienky sa mu hlboko vryli do duše. V Podbrezovej sa vyučil za strojníka a tu pracoval až do konca prvej svetovej vojny. Svojmu remeslu však ostal verný celý život, ale...

„V Donovaloch sa v ňom zahniezdili výšky končiarov a hĺbky melancholických dolín. Bol zádumčivý a mlčanlivý,“ takto na neho spomínal lekár a známy slovenský spisovateľ Benjamín Tinák (1930 až 2008).

„Svoje myšlienky rukami šeptal do toho, čo mal pri ruke: v Bystrici na píle do dreva, v ružomberskej tehelni do hliny. Robil to len tak pre vlastné potešenie. A z vnútornej potreby vyjadriť svoje pocity. Do ružomberskej tehelne prišiel v apríli roku 1919. Od rána do večera obsluhoval stroje. Po skončení práce vzal do rúk hlinené cesto. Sedel a dumal. Ruky počúvali chvenie srdca. Aj hlina poslúchala a prijímala tvar...“ napísal Tinák.

Vytváral diela pre svojich, 
v Ružomberku

Prvé Mydlove práce – vystavené vo výklade ružomberského kníhkupectva – vzbudili zaslúžený ohlas nielen u laikov, ale aj u odborníkov. V zime roku 1932 sa preto vybral do Bratislavy a tu pôsobil v dielni sochára Alojza Rigeleho, kde sa zdokonaľoval v kresbe, v sochárskych princípoch výstavby ľudského tela a v práci s kamenným materiálom. Tu po prvýkrát vzal do ruky dláto a kladivo.

Niekdajšieho tehliarskeho majstra ctí Ružomberok ako majstra sochára. Umelecky hodnotnými sochami, reliéfmi, bustami a tabuľami zvýraznil dominanty mesta, pôsobivo a verne sa zmocnil pohybu času.

Počas prvej republiky vytvoril diela so silným sociálnym nábojom, z ktorých najväčšiu pozornosť si zasluhujú skulptúry Socha sv. Jozefa s dieťaťom (1924, reštaurovaná v roku 2002), ktorá stojí na Námestí Andreja Hlinku nad schodmi k mestskému úradu, pieskovcová plastika apoštola Mateja (pred budovou kostola), pieskovcová socha pred budovou tamojšej školy, ďalej plastiky Sputnané umenie, Pod ťažkým bremenom, Rozsievač, Matka na úteku (1937). Po oslobodení môžeme zaznamenať jeho práce Lúčenie partizána (1946), Pradiarka (1946), Zadumaný (1940 až 1950), busta Dušana Makovického, Pri lisovaní tehál (1961), či Baník (1961).

V tridsiatych rokoch sa Viktor Mydlo stal i členom Spolku slovenských umelcov. V tvorbe uprednostňoval monofigurálne kompozície a portréty, z materiálov pálenú hlinu a sadru. Zaujal naivne realistickým prístupom svojich sociálne orientovaných prác. Súsošie Pltníci patrí k jeho najvýraznejším realistickým dielam. Majster Mydlo veril, že raz bude stáť nad hladinou Váhu na pamiatku i slávu pltníkov. Jeho zámer sa nerealizoval a súsošie sa stalo majetkom múzea...


  1. Univerzita sa od kotlebovcov dištancovala 2 534
  2. Budúcnosť nevyužívanej školičky je zatiaľ nejasná 324
  3. Aká je strava v nemocniciach? Pýtali sme sa pacientov aj zdravotníkov 274
  4. V dedine sa pre Strečno nedá prejsť cez cestu Foto 144
  5. Ruža vyhrala v Bergene, o týždeň nastúpi Evertonu 97
  6. Cestu pod Strečnom zrejme otvoria skôr ako koncom júla 36
  7. Farníci maľovali 16
  8. Obec rozkopali plynári 13
  9. Po dvoch zostupoch je Černová nazad v jednotke 9
  10. Pre uzáveru pod hradom posilnili vlaky 8

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Univerzita sa od kotlebovcov dištancovala

Medzi časopismi vystavenými v ružomberskej univerzitnej knižnici sa objavilo periodikum Naše Slovensko, ktoré vydáva strana Mariána Kotlebu.

Budúcnosť nevyužívanej školičky je zatiaľ nejasná

V centre Ružomberka chátra mestská budova. Kedysi sa v nej vzdelávali nadané deti, potom v nej malo byť klientske centrum. Dnes je prázdna a možno ju mesto nechá zbúrať.

Aká je strava v nemocniciach? Pýtali sme sa pacientov aj zdravotníkov

Niektorí pacienti sa sťažujú, že strava v nemocniciach nemá nič spoločné so zdravou výživou. Prekáža im najmä biele pečivo, ale aj zastaralé receptúry prípravy jedál. Sú ale aj takí, ktorí majú dobré skúsenosti a myslia si, že nemocničná strava je chutná. Urobili sme medzi ľuďmi anketu a pýtali sme sa, aké majú skúsenosti. Na druhej strane sme oslovili aj dve liptovské nemocnice, aby sme sa dozvedeli, ako zdravotníci jedlo skutočne pripravujú.

V dedine sa pre Strečno nedá prejsť cez cestu

Dolnokubínski policajti nepustia smerom na Terchovú žiadny kamión. Ich žilinskí kolegovia sú k zákazu prejazdu nákladných áut nad 7,5 tony benevolentnejší. Čo to spôsobuje?

Ruža vyhrala v Bergene, o týždeň nastúpi Evertonu

MFK Ružomberok vyhral na pôde SK Brann a zabezpečil si postup do 3. predkola, kde sa stretne s Evertonom.

Blízke regióny

Opustený hotel má po rokoch nového majiteľa

V príjemnom lesnom prostredí medzi Kráľovou Lehotou a Hybami pustne kedysi vychýrený hotel. Nedávno ho kúpila súkromná firma.

FOTO: Donovaly otvárajú detský park, ktorý na Slovensku nemá obdobu

Počas leta sú Donovaly "hlavným mestom detí".

Nízkotatranské lesy miznú

Národný park Nízke Tatry na budúci rok oslavuje 40 rokov existencie. Pri pohľade na jeho obnažené svahy a závery dolín je na mieste otázka, či ešte bude čo ochraňovať.

Vodiči pozor- panelovku medzi Diviakmi a Mošovcami úplne zatvoria

​​​​​​​Analýzy vzoriek starého betónu z panelovky ukázali, že podložie pod cestou musia stavbári ešte viac prehĺbiť. To bude mať za následok úplnú uzáveru trasy medzi dvomi obcami.

K. Kaliský: „Ničenie lesov národného parku pokračuje šialenou rýchlosťou.“

Karol Kaliský, ekológ, lesník, úspešný filmár a fotograf prírody, po ukončení štúdia lesníctva vo Zvolene dva roky pôsobil ako účastník projektu na záchranu tatranského kamzíka, ďalších päť rokov robil na Správe TANAP-u.

Všetky správy

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné. Počas obdobia v ústraní rozmýšľa o svojej politickej budúcnosti.

Šariš a Zemplín zasiahla ďalšia supercela, obce hlásia škody

Miestami až extrémne zrážky zasiahli okresy od Bardejova až po Sninu.

Tínedžeri sa posmievali topiacemu sa mužovi, nechali ho zomrieť

Hovorkyňa polície uviedla, že ani pri vypočúvaní neprejavili žiadnu ľútosť.

Odhalili záhadu supersilného betónu starovekých Rimanov

Náš betón sa časom drobí, ten z antiky sa stáva pevnejším. Vedci zistili, ako to je možné.

Devätnástu etapu vyhral Boasson Hagen, pelotón finišoval s veľkou stratou

Z triumfu sa radoval jazdec z úniku. Pelotón prišiel do cieľa s viac ako 12-minútovou stratou.

Kam vyraziť