Streda, 23. august, 2017 | Meniny má Filip
Pridajte si svoje mesto

Po liptovských Goraloch dnes zostalo najživšie priezvisko

Gorali sú ľudia spätí s horami, veď slovo goral pochádza zo slova gora, teda hora. Prichádzali do ťažkých nehostinných podmienok, osídľovali oblasti, kde žilo len málo ľudí. Majú vlastný svet, svoju reč, rázovité tradície, kroje. Často žili izolovane a sv

Dôležitú úlohu v zachovávaní a pripomínaní pôvodných zvykov má miestna aktívna folklórna skupina Lúžňan.(Zdroj: UCÚ LIPTOVSKÁ LÚŽNA)

oje tradície si uchovali dodnes.

LIPTOV. Žijú hlavne v okolí poľsko–slovenských hraníc, v malých komunitách sa dostali aj na Liptov. Počas valašskej kolonizácie založili Liptovskú Lúžnu, Liptovskú Osadu, Liptovskú Tepličku a osídlili aj dovtedy zalesnené oblasti na dnešných Hutách, Veľkom a Malom Borovom.

Formovali ich hory, lesy, málo úrodná pôda a políčka v prudkých grúňoch. Dokonca aj ženy boli silné nielen psychicky, ale aj fyzicky. Keď boli chlapi ďaleko a dlho na robotách, museli ich zastúpiť na poliach a v maštaliach.

Kultúra prežíva už 
iba medzi najstaršími

„Gorali prišli do Liptova v rámci goralskej kolonizácie. Priniesli si zo sebou svoje vierovyznanie, kultúru, charakteristické spôsoby práce a zamestnania. Postupne sa prispôsobili kultúre a životu ľudí zo susedných dedín,“ povedala etnologička Iveta Zuskinová.

Znaky goralskej kultúry sa postupne v priebehu druhej polovice 19. a v 20. storočí vytrácali zo života ľudí. Liptovská Teplička sa zrušením čiernovážskej železnice odčlenila od Liptova, Liptovská Lúžna a Osada majú už len málo znakov goralskej kultúry. Huty, Veľké a Malé Borové majú bližšie k Orave a tamojším Goralom, preto sa kultúra zachovala viac.

Napriek tomu kultúra liptovských Goralov prežíva už len medzi staršími generáciami.

Ženy museli byť silné 
ako muži

Gorali sa živili zväčša chovom dobytka alebo robotou v lese. Neobyčajným a špecifickým zamestnaním mužov z goralských obcí Huty, Veľké a Malé Borové bolo vandrovné sklenárstvo. Prvá zmienka o sklárskej hute je už z roku 1545.

Cesty podomových sklenárov z troch obcí spod Chočských vrchov na rozhraní Liptova a Oravy v staršom období smerovali na Balkán, do strednej a východnej Európy a trvali takmer celý rok. Muži sa domov vracali obvykle len na vianočné sviatky. Aj po prvej svetovej vojne patrilo sklenárstvo medzi najrozšírenejšie, hoci za prácou chodili už len na území Československej republiky.

Celá ťarcha poľnohospodárskych prác, starostlivosť o dom a gazdovstvo zostávalo na ženách. Tieto museli byť nielen duševne, ale aj telesne veľmi silné, lebo všetky bremená a náklady nosili v krošniach na chrbte.

„Vo Veľkom a Malom Borovom sa uchovali znaky goralskej kultúry. Bol to jazyk, hudobný a tanečný folklórny prejav, ženský a mužský ľudový odev. Svoju charakteristickú kultúru obce prezentovali prostredníctvom dedinskej folklórnej skupiny Borovianka nielen na regionálnych, ale aj celoslovenských podujatiach,“ opísala Zuskinová.

Mali problém učiť
 sa po slovensky

Dôležitú úlohu Borovianky pri udržiavaní goralských tradícií potvrdil aj starosta Malého Borového Ján Kokoška. Jej vedúci Ján Klimo ale zomrel a nemá pokračovateľa.

„Po goralsky vedia u nás takmer všetci. Plynulo hovorí staršia aj stredná generácia, teda ľudia okolo 50 rokov. Podobne sú na tom susedné Veľké Borové a Huty,“ povedal Kokoška.

Plynulo po goralsky hovorí aj on sám. „Hovorili sme tak doma odmalička, hovorili tak naši rodičia a starí rodičia. Dokonca, keď sme začali chodiť do školy, mali sme problém učiť sa po slovensky,“ opísal vlastnú skúsenosť.

Zachováva sa hlavne 
na vyšnom konci

Liptovská Lúžna patrí medzi najmladšie obce v Liptove. Založili ju Juraj Veselovský z Oravského Veselého a s ním prišli na Liptov Gorali.

Dnes goralsky hovorí už iba najstaršia generácia, aj keď čo- to sa ešte drží aj medzi mladšími. Sedem kilometrov dlhá dedina bola akoby rozdelená na dve časti, Gorali žili domoch od stredu dediny až na vyšný koniec, tam sa goralčina drží ešte dnes. Stredná generácia goralsky rozumie, ale nehovorí.

Gorali z Oravského Veselého priniesli so sebou aj priezviská. Preto majú v Liptovskej Lúžnej aj dnes tie isté priezviská ako na Orave.

„Veru, najviac je u nás Veselovských,“ potvrdil starosta Liptovskej Lúžnej Albín Husarčík. Ďalšie rozšírené priezviská s goralským pôvodom sú napríklad Kurpáš či Chlepko.

Deti prekladajú texty 
s prastarkými

Goralčina postupne vymiera, ale v tamojšej škole nechcú, aby upadla do zabudnutia. Snažia sa uchovať kus miestnej rázovitej histórie výučbou regionálnych dejín. Úspešne funguje napríklad projekt, pri ktorom deti na prvom stupni spolu s prastarkými prekladajú texty zvykov do goralčiny.

„Deti to zaujíma, baví, niekedy sa smejú na prekladoch slov. Ak by aj nemali v rodine niekoho, kto hovorí goralsky, nevadí to, veď sme dedina, kde každý každého pozná a ochotne pomôže,“ povedala Eva Halamová, zástupkyňa riaditeľa základnej školy.

O Goraloch, zvykoch sa piataci a šiestaci učia napríklad na hodinách regionálnej výchovy. „Miestne dejiny a zvyky sa snažíme zakomponovať do viacerých predmetov, aby sme ich udržali a deti o nich vedeli. Napríklad, aj na hudobnej výchove sa učíme goralské piesne,“ doplnila riaditeľka.

Chodia vystupovať 
k oravským Goralom

Dôležitú úlohu v zachovávaní a pripomínaní pôvodných zvykov má miestna aktívna folklórna skupina Lúžňan. Pri vystúpeniach často čerpajú z goralskej tradície, dokonca chodia vystupovať do goralských dedín na Orave.

„Niektoré členky nášho súboru hovoria ešte goralsky a ony aj spievajú goralské piesne. Keď sme boli na Orave v goralských obciach, rozu-meli si, ale nárečia nemáme celkom rovnaké. Sú slová, ktoré hovorí každý inak,“ povedala jedna z vedúcich súboru Eva Valušiaková.

Kroj z Liptovskej Lúžnej sa považuje za jeden z najkrajších na Slovensku. Valušiaková, ako znalkyňa miestneho kroja, povedala, že lúžňanský kroj je vyslovene domáci.

Používali sa doma vyrobené plátna a šikovné ženy ich vyšívali tradičnou výšivkou. „Nekupovali sa žiadne súčasti krojov, všetko si dorobili sami,“ povedala Valušiaková.

Názvoslovie krojových súčastí je špecifické a dokladuje goraglskú kolonizáciu v oblasti.

Spomienka na statného gazdu Mráznicu

Na vyšnom konci dediny ešte začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia žili skutoční horali.

„Prejavovalo sa to nielen v spôsobe života, v uchovávaní archaických foriem obydlí, napríklad v izbe mali hlinenú podlahu, otvorené ohnisko s lapačom dymu v pitvore, ale aj v osobných prejavoch obyvateľov,“ povedala Zuskinová.

Boli to skromní, ale hrdí ľudia, uvedomujúci si hodnoty, ktoré svojím spôsobom života uchovávali.

„Ako študentka etnografie som tam bola spolu s pracovníčkami Slovenského národného múzea na terénnom výskume. Nezabudnem na gazdu menom Mráznica, ktorý nás síce pustil do izby svojho domu s hlinenou podlahou, do ktorej boli vsadené okrúhle kláty slúžiace ako podstavce lavíc za stolom, archaické lôžka „pogrady“ na spanie a iný mobiliár, ale nevenoval nám žiadnu pozornosť,“ povedala etnologička.

Dievčatá nadšené kreslili, fotografovali a opisovali, pán gazda, statný starec s dlhými šedivými vlasmi, vytŕčajúcimi spod veľkého klobúka, si ich pritom vôbec nevšímal a robil si robotu okolo gazdovstva ako vždy.

Najrozšírenejšie priezvisko v dolnom Liptove

Priezvisko Veselovský nie je najrozšírenejšie iba v Liptovskej Lúžnej. Je to najviac zastúpené priezvisko v dolnom Liptove.

Prví nositelia používali pôvodne priezvisko Námestovský. Založili osadu Veselé, ktorú získal Juraj Námestovský alebo Veselovský.

„Tento Juraj Veselovský sa s povolením hradného panstva Likava usadil aj so svojimi ľuďmi na lúkach zvaných Lúžna v Lúžňanskej doline. Za zásluhy pri osídlení novej dediny dostal štyri usadlosti a hoľu Fedorová. Potomkovia rodu žijú dodnes najmä v Liptovskej Lúžnej, ale aj v iných obciach Liptova,“ opísal Peter Vítek, riaditeľ Štátneho archívu v Bytči, pobočky v Liptovskom Mikuláši.


  1. Nosák je v úvode sezóny na neudržanie 341
  2. Na moste sa zabývali pavúky a špina 275
  3. Hrboltová dala Komjatnej desať gólov 169
  4. Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku Foto 118
  5. Lanovka na Malino Brdo funguje už pol storočie 30
  6. Ruža začala prípravu 29
  7. Gerec otvoril účet duelu proti bývalému klubu 18
  8. Cez víkend by nás mal potrápiť výdatný dážď 16
  9. Na čele sú dva tímy s plným možným ziskom 12
  10. Stodvaročnej Ružomberčanke blahoželal k sviatku aj minister 10

Najčítanejšie správy

Ružomberok

Nosák je v úvode sezóny na neudržanie

Futbalisti OFK Liptovská Lúžna mali po úvodných dvoch kolách v II. triede na svojom konte šesť bodov a aktívne skóre 8:2, z toho o sedem nástrelov sa postaral jeden hráč Tomáš Nosák.

Na moste sa zabývali pavúky a špina

Vďaka osvetleniu púta peší most ponad Váh pri železničnej stanici pozornosť okoloidúcich.

Hrboltová dala Komjatnej desať gólov

Dovedna 38 gólov prinieslo 3. kolo druhej najvyššej oblastnej súťaže. Desať dala doma Hrboltová Komjatnej a pokračuje v parádnom úvode. Po prvých zápasoch sú naďalej stopercentní aj v Iľanove, Liptovskej Lúžnej, Beňadikovej a Liptovskom Jáne. Na opačnom konci tabuľky sa nachádzajú bez bodu Svätý Kríž a Prosiek.

Vodopád uprostred dediny patrí medzi najkrajšie na Slovensku

Lúčanský vodopád na Liptove bol vyhlásený za Národnú pamiatku.

Lanovka na Malino Brdo funguje už pol storočie

Pre stredisko bola výrazným impulzom pre ďalší rozvoj.

Blízke regióny

Totožnosť utopeného mladého muža už zistili, ide o 17 - ročného Dominika

Mladík pochádza z okresu Brezno, s kamarátmi mal byť na chate v tejto lokalite.

Stal sa nohami svojho syna

Vojtech Benko: Keď sme s Lukim spolu, nepoznáme bariéry.

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Najlepší guľáš navarili Ľadovenské medvede

Vrútocký country kotlík ani tentoraz nesklamal. O trofej bojovalo 29 tímov, asi dvetisícka ľudí ich prišla povzbudzovať.

Mladý muž z Banskej Bystrice spôsobil nehodu, pri ktorej uhorel jeho spolujazdec

Nehoda je v štádiu vyšetrovania, v  prípade usmrteného spolujazdca bola nariadená súdna pitva.

Všetky správy

Mnohí členovia SNS chcú odísť z vlády, povedal Danko. Fico chystal tlačovku, neprišiel

Premiér Robert Fico sa so svojim vyhlásením pred kamery nepostavil.

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

Bývalý populista Fico nás zradil, znie z Poľska aj Maďarska

Fico o budúcnosti v jadre EÚ hovoril už na jar, médiá v okolitých krajinách si to nevšimli.

Plavčan určil Kiskovi, kedy končí ako minister. Je to neobvyklé, vraví jeho hovorca

Minister školstva za SNS chce skončiť vo funkcii až k 31. augustu. Premiér Fico naťahovanie času nekomentoval.

Do Česka mieri rekordný počet ojazdených áut. Zbavujú sa ich Nemci

Priemerný vek auta v susednom Česku prekročil pätnásť rokov, európsky priemer je pritom deväť rokov.

Kam vyraziť